Voda, hody, kolotoče aj seriály

Beata Suchá, editorka

Keď sa povie leto môjho detstva, s úsmevom myslím na to, ako málo stačilo, aby som sa cítila šťastná. Rodičia nám dopriali veľa voľnosti, ale mali sme aj povinnosti, ktoré nám vtedy pripadali ako obrovská záťaž. Napríklad musel byť umytý a poutieraný riad alebo obraté broskyne. So sestrou sme sa striedali, a keďže jej sa nechcelo ešte viac ako mne, preberala som aj jej úlohy „za dvacku“. Samozrejme, nie v eurách, ale v korunách. Ráno sme začínali sledovaním nejakého seriálu, napríklad Rosalindy alebo St. Tropez, ktorý bol pre nás príkladom leta na vyššej úrovni. Stačilo nám pozerať sa a snívať. Potom sme sa najedli, umyli spomínaný riad a chystali proviant na kúpalisko. Najčastejšie to boli nektárinky z vlastnej úrody a varená kukurica. Nasadli sme na bicykle aj s kamarátkami a išli na jazero do susednej dediny. Pre nás to bol raj. Šantili sme sa vo vode až do večera.

Vždy sme išli aj na nejakú dovolenku alebo do tábora, ale ten skvelý základ leta sme mali doma. Presne v strede prázdnin bývali v našej dedine hody. Ako malá som snívala práve o kariére „kolotočárky“, zdalo sa mi to ako najlepšie povolanie na svete hneď po cirkuse. Predstavovala som si, že jazdím na kolotoči od rána do večera, jem cukrovú vatu a mám rovnaký mejkap a náušnice ako tá krásna pani zo strelnice. Keď som bola vysokoškoláčka, za tmy sme sa chodili s partiou korčuľovať na inlajnových korčuliach, ktoré boli v to leto obrovským hitom. Cesty boli zlé, samá jama a slabo osvetlené, o cyklochodníkoch sa nám vtedy ešte ani nesnívalo, ale nejakým zázrakom sa nám nikdy nič vážne nestalo. Tá ozajstná prázdninová sloboda bude navždy patriť k letám mojej mladosti.

Voda, hody, kolotoče aj seriály
Zdroj: archív redaktoriek

Colnica, rybník i stany

Ivana Adamcová, vedúca tímu

Detstvo som prežila s brat- rancami a so sesternicami, ale aj s kamarátkami zo školy. Hoci sme bývali na dedine, mali sme na spoločnom dvore veľký (aspoň vtedy sa mi taký zdal) murovaný bazén vďaka strýkom a veľkú železnú konštrukciu, po ktorej sa ťahalo hrozno, a pre nás to bola preliezačka, ale poskytovala aj skrýše pri „vyklepávačkách“. Okrem toho sme s bratrancom lozili po starom pôjde, čerešni a behali po veľkej záhrade. Stavali si stany z deky na sušiacich šnúrach a slobodne sa preháňali na bicykloch, jedli moruše a za dedinou skákali do sena. Bláznili sa v rybníku, kde som sa naučila plávať, potápať aj skákať „šipičky“. A rada spomínam aj na špecifickú hru, ktorú sme volali colnica. Z listov hrozna a čerešne sme mali koruny a forinty a úlohou bolo skryť ich v našich dopravných prostriedkoch tak, aby ich colníci nenašli. Aké príznačné pre to obdobie!

Colnica, rybník i stany
Zdroj: archív redaktoriek

Trhanie buriny, džem i vypeknaie 

Petra Mitringová, redaktorka

Och, moje leto, to je niečo, na čo veľmi rada spomínam. Väčšinu času som strávila na južnom Slovensku u svojej babky a deda, kde hneď v susedstve bývali moji bratranci a sesternice z maminej strany, z prvého aj druhého kolena. Tak si viete predstaviť, ako nám bolo veselo. A mojim starým rodičom asi ešte veselšie. Ako dieťa z bytovky som sa nemohla nabažiť toho, čoho mali moji bratranci po krk.

A tak som trhala burinu, polievala kvety, varila kilá marhuľového džemu, vypekala s babkou na hody a čítala, čítala a čítala. V blízkosti bol aj menší rybník, kam sme s tetou alebo dedom chodili, cestou späť sme poliali kvety na blízkom cintoríne a tešili sa na chlieb s masťou, so soľou a s paradajkami. Po dni strávenom pri vode nebola väčšia lahôdka. Moji rodičia sa do tejto malej dedinky presťahovali, tak sa teším, že tradícia pokračuje a takéto letá si teraz užívajú moje deti.

Trhanie buriny, džem i vypekanie
Zdroj: archív redaktoriek

Na záhrade s časopismi

Veronika Maťová, web redaktorka

Keď som bola malá, odsťahovali sme sa z Bratislavy a vyrastala som na dedine. Moje detstvo bolo krásne a letné prázdniny som väčšinou trávila na bicykli s kamarátmi alebo som si čítala na záhrade. Vždy keď sa začalo leto, tatino mi doniesol kopu detských časopisov a kníh. Bolo to krásne obdobie, ktoré som trávila na vzduchu, obklopená čerstvým ovocím zo záhrady, a, samozrejme, nemohli chýbať ani rodinné grilovačky. Môj tatino strávil svoje detstvo v šesťdesiatych rokoch na sídlisku v Bratislave. Pamätám si, ako mi rozprával o časoch, keď sa v Štrkoveckom jazere dalo kúpať. Pre mňa je to nepredstaviteľné a neverila by som tomu, ale fotografie z jeho detstva hovoria za všetko.

Na záhrade s časopismi
Zdroj: archív redaktoriek

Plechová vaňa, zmrzlina a papierové loďky

Soňa Sedláčková,redaktorka

Plechová vaňa, zmrzlina a papierové loďky
Zdroj: archív redaktoriek

Leto môjho detstva voňalo ako pokosená tráva, dozrievajúce obilie a vybavujú sa mi zvuky traktorov a kombajnov, ktoré prechádzali cez našu dedinu, pretože bolo obdobie žatvy. Ako deti sme zbožňovali skákanie po baloch slamy. S letom sa mi okamžite spájajú vodné radovánky. Nemyslím tým žiadnu dovolenku pri mori, ale mojou najväčšou radosťou bolo kúpanie v plechovej vani u babičky na záhrade. Dokázali sme sa v nej s bratom šantiť celé hodiny a nič nám nechýbalo. Slnečné lúče boli horúce, voda vlažná a my šťastní. Odtiaľ bol len krôčik do záhradky po sladučké ovocie, ktoré sme si po odtrhnutí neumývali a často sme s jahodou zjedli aj trocha hliny. Nikomu to nevadilo. Vrcholom blaženosti bolo, keď nám krstný otec doniesol z mesta v termoske zmrzlinu.

Keď sme podrástli, plechovú vaňu sme vymenili za nafukovací bazénik, prípadne potok hneď vedľa babkinho domu. Keď sa zišla väčšia partia detí, púšťali sme si papierové loďky pri hornom toku potoka a utekali s nimi až na koniec ulice. Takto sme sa dokázali zabávať aj pol dňa. S teplými letnými večermi sa mi ešte spájajú aj rodinné opekačky. Žiaden gril, len špekáčik alebo slaninka napichnutá na drevenej palici a opečená na ohni, veď v jednoduchosti je krása. Boli to krásne časy, keď som mala pocit, že leto trvá dlho a dni idú pomaličky, na rozdiel od dnešnej uponáhľanej doby.

Plechová vaňa, zmrzlina a papierové loďky
Zdroj: archív redaktoriek

Akvapark za jednotky a tábory plné hier

Martina Ďumbalová, redaktorka

Ako dieťa som leto milovala, hlavne prázdniny. Lietanie po sídlisku s kamoškami, zmrzlina v meste, výlety s rodičmi a letné tábory, do ktorých som najprv tvrdohlavo odmietala ísť, no napokon mi prišlo zaťažko, keď už som do žiadneho ísť nemohla. Desať dní plných programu, súťaží, hier, detských diskoték, nových kamarátov. Mám pocit, že teraz už tábory nie sú to, čo kedysi. A na čo s radosťou spomínam, bolo zdarma vstupné do akvaparku za samé jednotky na vysvedčení. Tam sme sa so spolužiačkou Dankou dosýta zabavili. Teraz už asi nič také pre deti nie je, čo je škoda.

Akvapark za jednotky a tábory plné hier
Zdroj: archív redaktoriek

Guma, bunkre a ruže

Ani Mituchová, web editorka

Po pôrode druhej dcérky som sa aj s detičkami vrátila na prázdniny k mame. Keď som vchádzala do nášho domu na dedine, vôňa ruží, rastúcich okolo brány, ma v spomienkach preniesla do detstva. Kedysi som tu stála ako malé dievčatko aj s milovanou sesternicou, skákali sme cez gumu, stavali si v orgovánových kríkoch bunkre, trhali lupene ruží a hádzali ich na môjho budúceho švagra, ktorý prechádzal okolo nás na červenej babete. Bol to veľký fešák, a keď sa na nás usmial, skákali sme od radosti. Malé dievčatká snívajúce o svojich princoch... Nakoniec som sa zamilovala do jeho brata, s ktorým dnes vychovávam dve krásne dcérky. Staršej musím každý večer porozprávať príbeh o mamičke, sesternici a voňavých ružiach. Keďže je už tma, slzy v mojich očiach nevidí. Moje najkrajšie spomienky na leto sa spájajú s vôňami. Ruže, guláš, jahody, pokosená tráva. Zo spomienok vznikajú u nás tie najkrajšie rozprávky...

Guma, bunkre a ruže
Zdroj: archív redaktoriek