Večer sme si perfektne užili, už sme sa od seba ani nepohli. Odchádzali sme naraz a navrhol mi, nech idem k nemu na hotelovú izbu. Bol vtedy služobne v Bratislave a ja som bývala v podnájme. V stave miernej pripitosti a eufórie som súhlasila a strávili sme spolu noc. Správal sa ku mne skvele, nežne, ráno sme si ešte spolu dali raňajky.

Dokonca mi napísal aj v priebehu dňa a navrhol, že ma príde počkať po práci (mala som poobednú zmenu). Večer naozaj prišiel, prechádzali sme sa, rozprávali a ja som mala pocit, že je všetko na najlepšej ceste k začiatku sľubného vzťahu. Ako veľmi som sa mýlila! V ten večer som ho videla poslednýkrát.

 

Zmizol bez stopy

Už sa mi nikdy neozval a nereagoval na žiadnu správu. Nikdy som sa nedozvedela, čo sa vlastne stalo. Celý čas som mala pocit, že sa mu páčim, a dokonca spočiatku sám vyvíjal aktivitu. Trvalo mi veľmi dlho, kým som sa s tým zmierila a povedala si, že je to jeho chyba a nevie, o čo prišiel...

Tatiana