Richard Müller o synčekovi: Moje deti z Markusa neboli nadšené

Čerstvá rodina si súkromie úzkostlivo stráži a výnimku urobila pre Evu počas vzácneho fotenia, kde po prvýkrát predstavili svojho syna Markusa.

Vanda, vy ste to v reklamnej brandži dotiahli veľmi ďaleko. Ak by mal vzniknúť o Richardovi reklamný spot, aký by bol hlavný „claim“?

Vanda: Určite niečo takéto: veľký muž s krehkým srdcom. A spot by bol eklektickou skladačkou záberov zachytávajúcich radosť, lásku, deti, tvorbu, úspech, ale aj smútok, melanchóliu, pochybnosti a strach.

Nemali ste ďaleko k šoubiznisu, v mladosti ste predsa aj hrali, písali a vyskúšali si moderovanie... A potom ste zakotvili pri chladnej „manažérine“. Človeku sa logicky natíska otázka, prečo vlastne toho svojho chlapa nemanažujete?

Vanda: To by nefungovalo, vždy som sa snažila nenosiť si prácu domov... Radšej sa na seba s Richardom budeme tešiť a doma si rozprávať zážitky z našich dní a profesií. A hlavne sa snažím v živote nerobiť veci, ktorým nerozumiem. A Richard má okolo seba skvelých profesionálov, s ktorými si ľudsky rozumie, takže načo vstupovať do ideálnej konštelácie?

Richard, vy ste teraz v intenzívnom pracovnom nasadení. Ako sa darí?

Richard: Veľmi intenzívnom! Pripravujeme jesenné turné s Fragile, ukázalo sa, že máme práce až-až a že to naozaj nie je jednoduché. O to viac mi aj oni sami stúpli v očiach, keď som videl ich spôsob práce. Je to kolektív absolútnych profíkov a tak strašne príjemných ľudí zároveň, že s nimi sa teším aj na prestávky počas skúšania. Je tam vyložene rodinná atmosféra.

Koľko hodín denne na tom robíte, keď sa chystá niečo veľké, ako toto turné?

Richard: Ako kedy. Niekedy štyri-päť, inokedy dve.

Nemáte niekedy pocit, že „už som všetko zaspieval“?

Richard: Nie, vôbec. Ja mám skôr pocit, že je predo mnou jedna nedozerná pláň pesničiek, textov, ktoré by ešte mali uzrieť svetlo sveta.

To znie optimisticky!

Richard: No ja sám som z toho prekvapený... (úsmev) Na druhej strane, sú aj pesničky, ktoré sú už amortizované, ale ich sila spočíva v tom, že keď dostanú nový aranžmán, posunie ich to úplne inam. Napríklad Po schodoch sme už hrali na päť diametrálne odlišných spôsobov a teraz pripravujeme ďalší.

Máte vzácne obdobia, ktoré sú prudko inšpiratívne, a vtedy to z vás ide samo, alebo je schopnosť tvoriť u vás konštantne prítomná?

Richard: Presne, sú to obdobia. Obdobia, že dlho nič, a potom príde také pichnutie odniekiaľ a s ním hoci aj celý album. Toto sa mi nestalo už dlho, a preto vytváram aj staronové projekty, ako napríklad turné Hlasy.

Domnievam sa, že umelec v tvorivej fáze sa potrebuje venovať veciam, ktoré pohládzajú ducha. Čo takto pôsobí na vás?

Richard: Najskôr je to teraz náš najmenší člen rodiny. Keď sa naňho pozerám, uvedomujem si, že mám trvale úsmev na perách. Koľko lásky a radosti nám za ten jeden a pol roka odovzdal, to je úžasné.

Ako sa žije s mužom, ktorý je vlastne bytosťou jednou nohou stále v inom svete? Dá sa vpratať do medzí rodinného života?

Vanda: Richard sa nikam vpratať nedá a ani nemusí... (úsmev) Rodina a deti sú preňho nadovšetko. To, že do života vnáša kreatívny pohľad a chaos umelca, je len plus a robí to náš život veľmi pestrým.

Bol vám fakt, že je už dvojnásobným otcom, vo vašom spoločnom príbehu nápomocný? Alebo to bol skôr problematický element?

Vanda: S Richardom sa mi v živote objavili jeho skvelé dve deti a mamička Eliška, ja som mu za takú veľ kú a fungujúcu rodinu vďačná. Je pravda, že človek sa nikdy nenudí, zvlášť odkedy pribudol Markus, ale skutočne som si nemohla nič viac priať.

Keď majú zrelí muži už odrastené deti a založia si novú rodinu, naozaj je to len radosť? Nelezie vám bábätko na nervy?

Richard: Nie, keby mi to liezlo na nervy, nešiel by som do toho...(smiech) Beriem to ako súčasť celého rodinného procesu. Samozrejme, že občas sa stane, že Markus stojí v kuchyni s vyvrátenou hlavou a vreští tata, tata... (smiech), ale je to viac milé ako stresujúce.

Usporiadať niektoré vzťahy nie je ľahké. Ako prijali vaše existujúce deti Ema a Filip príchod nového súrodenca?

Richard: Mám pocit, že zo začiatku neboli príliš nadšené, čo sa priznám, že ma troška prekvapilo. Ale všetko chce svoj čas. Krv nie je kola. Filip, aby dokázal svoj cynický humor, sa chvíľami k tomu malému správal, takpovediac, mierne militantne. A teraz sa zase objavujú situácie, keď sa stáva opak. Markus je z neho úplne hotový, vravíme mu, že Filip je tvoj veľký brat, čo síce netuší, čo znamená, ale pozerá sa naňho tak. Je to dojemné, keď vidím tohto veľkého a malého chlapa, a hrozne ma teší, že sú obaja moji.