Rodičia ju donútili k interrupcii a dcérka sa k nej vrátila! Neuveriteľné, čím si musela prejsť

Mala som sladkých 17, bola som šialene zamilovaná do chalana staršieho o päť rokov, v tom čase študenta štvrtého ročníka na vysokej škole. Môj otec s tým vzťahom nesúhlasil. Ani sa nedivím, jeho miláčik sa mu zrazu vymkol z rúk, proste žiarlil. No a moja mama… Čo povedal otec, to platilo.

Bolo krásne leto a ja som sa tešila na každé rande. Môj frajer mal garsónku a tam čarovný gramofón s ešte čarovnejšími platňami, ktoré si dal nosiť z Maďarska, Poľska. Keď mi pustil pieseň Mamma Mia, Bohemian Rhapsody alebo Hotel California, bola som v siedmom nebi. Prišla jeseň, uhoľné prázdniny a mne sa to všetko páčilo čoraz viac… Až jedného dňa som zistila, že som tehotná. Mala som pred maturitou a perspektívu štúdia na vysokej škole...

Prišlo zúfalstvo, frajer sa ani nevyjadril, bol z toho tiež hotový. Keď som to povedala mame, tá plakala, ako keby som bola smrteľne chorá. Vtedy to bola hanba, ba čo viac, môj otec bol miestny papaláš, takže začal strašne kričať a povedal, že si to musím dať vziať, lebo inak sa zastrelí... Bol poľovník a doma sme mali štyri pušky, brala som ho vážne. O mojom frajerovi nepadla ani zmienka.

Bála som sa o rodičov, tak som s tým súhlasila, a to napriek tomu, že som bola na konci druhého mesiaca. Priateľ ani nebojoval, taký záväzok nechcel. Tak som poslušne išla do ďalekého mestečka, kde mal môj otec známu lekárku. Vraj to bolo dievčatko a ja som ledva prežila. V triede to už vedeli, hoci neviem od koho. Vrátila som sa do školy po „maródke“ a život šiel ďalej.

Môj otec sa s frajerom pomeril, veď to bol miestny „slušák“! Dokonca sme sa neskôr zasnúbili, a keď som ešte študovala na vysokej, vzali sme sa. Ako keby sa nič nestalo! Narodili sa nám dvaja synovia.

Idyla netrvala dlho, náš vzťah sa začal kaziť a po dlhšom čase plnom problémov som sa s ním rozviedla. Chalani to zle znášali, hlavne mladší syn mal depresie a bol ku mne zlý. Bola som zúfalá. Celé obdobie bolo hrozné a po ďalších psychických a iných problémoch som sa nakoniec zoznámila s terajším manželom. Odvtedy sa veci začali riešiť nejako magicky.

Mali sme svadbu v jednom malom kostolíku v jeho rodisku, kde bol milý kňaz. Po svadbe sa mi dostal do ruky článok o postpotratovom syndróme. Išla som za farárom poradiť sa, čo s tým. Povedal, aby som pokrstila tú nenarodenú dcéru, a on odslúžil za ňu eucharistiu. Nejako som sa uspokojila.

Krátko po krste som ležala v jogovom centre v záverečnej polohe a cítila som, že ma niekto pohladkal po líci, rozplakala som sa a opýtala sa: „Kto si?“ Počula som: „To som ja, tvoja dcéra...“ Prebrala som sa a moja cvičiteľka sa opýtala, čo sa stalo. Povedala som jej a ona na to: „Vidíš, je stále s tebou a je tvoj strážny anjel.“
Odvtedy verím, že anjeli existujú a sú stále so mnou. S mladším synom stále riešime jeho problémy a som si vedomá, že naše konanie mu ublížilo. Preto, mladé dámy, zvážte každý krok vo vzťahu, aby ste to potom dlho neľutovali a netrápili sa ako ja.

Silný príbeh zo života. Mohol sa stať hociktorej z nás. Michaela sa musela naučiť, ako sa pobiť za seba a svoje záujmy. Lebo ísť proti sebe sa neoplatí a vráti sa nám to ako bumerang. Ako poslušná dcéra sa prispôsobila vôli okolia, no dodnes znáša následky. Rovnako ako nespracovanú bolesť zo straty dieťatka. Držíme palce, nech to urovná s deťmi a nájde svoje miesto, ktoré jej bude dávať zmysel.

Aj vám sa prihodilo niečo, čo vás zaskočilo? Podeľte sa s nami o príbehy s nečakaným koncom na maile ivana.adamcova@newsandmedia.sk
Za uverejnený príspevok vám pošleme peknú knihu.