S manželom sa brali po polročnej známosti, pretože otehotnela, a v tých časoch sa žiť s niekým len tak nadivoko nenosilo. Mala vtedy iba 20 rokov, jej manžel bol o dosť starší, ťahalo mu na 33. Síce si spoločné chodenie veľmi neužili, no napriek všetkému sa brali z lásky. Jej manžel nikdy nepatril medzi tých, ktorí svoju lásku k žene vedeli prejaviť aj navonok. V spoločnosti ju nikdy nepobozkal – vraj sa to nepatrí, ani za ruky sme sa nevodili. "Ľúbim ťa" jej povedal iba v intímnych chvíľkach, inak sa za to hanbil. Aj keď jej od neho slová nehy chýbali, nikdy mu to nevyhadzovala na oči. Bol to typ človeka, ktorý si svoje problémy a pocity riešil výlučne sám so sebou – jednoducho introvert.
Jeho mladší brat, ktorý bol v Zuzaninom veku, bol jeho pravý opak. Vždy zhovorčivý, trochu bláznivý, no galantný a usmievavý mladík so zmyslom pre humor. S ním sa v tých časoch však nestihla spoznať, pretože po ukončení jeho vtedajšieho dlhodobého vzťahu sa rozhodol odcestovať do zahraničia a ostal tam vyše dvadsať rokov. Zuzane s manželom sa počas tej doby stihla narodiť jediná dcérka, vystavali si krásny rodinný dom a postupne rozbehli firmu.
Doma Zuzana čím ďalej tým viac času trávila sama. Dcéra na vysokej škole, manžel stále zavalený prácou a ju zožierala úzkosť a pocit zbytočnosti. Aj keď by sa zdalo, že sú ideálna rodinka, jej k šťastiu stále čosi chýbalo. Bola to obyčajná neha a túžba mať sa s kým porozprávať. Všetko sa zmenilo po príchode švagra z cudziny. Ten sa po dlhej dobe odhodlal zakotviť na Slovensku. Keďže svokrovci už nežili a švagor nemal dostatok financií na kúpu vlastného bytu, ZUzanin manžel mu navrhol, aby chvíľu ostal bývať u nich.
Švagor odrazu do Zuzaninho života vniesol kopec optimizmu, no čo bolo najdôležitejšie, vzbudil v nej pocit, že je opäť pre niekoho potrebná. Ich spočiatku nevinné vzájomné porozumenie prerástlo do tajného mileneckého vzťahu, ktorý bol plný hlbokej lásky. Tento tajný vzťah trval pol roka. Bolo to pre ňu asi najzložitejšie obdobie života. Na jednej strane sa snažila ututlať situáciu tak pred dcérou, ako aj pred mužom, na druhej strane ju trápil pocit, že so svojím vyvoleným nemôže tráviť toľko času, koľko by chcela, a ak, tak len potajomky.
Ich tajné fungovanie sa skončilo nečakaným zvratom. Zuzanin vtedajší manžel dostal náhly infarkt a žiaľ, ešte v ten istý deň v nemocnici zomrel. Milenecký vzťah okamžite ukončila. Po dvoch ťažkých rokoch samoty a hľadania samej seba si urobila v hlave poriadok a konečne sa odhodlala urobiť vážny krok. Vyhľadala švagra Martina a navrhla mu spolužitie. Dnes sú už tri roky manželmi a Zuzana svoje rozhodnutie neľutuje. Jednu osobu získala späť, no jednu zasa zrejme stratila. Je ňou jej dcéra, ktorá dodnes nevie stráviť to, že jej strýko je zároveň aj jej nevlastným otcom. So mamou komunikuje iba v nevyhnutných prípadoch a vídajú sa menej ako nejaká vzdialená rodina, čo Zuzanu veľmi bolí. Napriek tomu verí, že ju raz pochopí.
