Šikana sa netýka len detí: TOTO prežívame my, dospelí... Ostávajú nám následky na celý život!

Nejedno dieťa sa bojí priznať, že ho v škole šikanujú. A tak len vyčkáva, kedy konečne odíde na inú školu a zbaví sa trýzniteľov. Máme pocit, že po štúdiu sa nás šikanovanie viac netýka. V mnohých prípadoch je však opak smutnou pravdou a zasadnú si na nás kolegovia. Lebo sa im nepáčime, nejako vyčnievame z ich zabehnutých koľají. Čo s tým reálne dokáže urobiť jednotlivec?

Druhy šikanovania na pracovisku
Bullying – jedna osoba šikanuje druhú
Bossing – nadriadený šikanuje podriadeného
Staffing – zamestnanci týrajú svojho nadriadeného
Mobbing – kolektív šikanuje svojho kolegu

Téme mobbingu (z anglického mob, čo znamená dotierať, napadnúť,) sa v osemdesiatych rokoch venoval švédsky psychológ Heinz Leymann. Prišiel s teóriou, že prejavy správania pri šikanovaní jednotlivca kolektívom možno rozdeliť do piatich základných kategórií.

1. Nemôcť sa vyjadrovať
Najčastejšie sa mobbing prejavuje tým, že jednotlivec v kolektíve nedostáva priestor na vyjadrenie. To, čo obeť povie, ostatní neberú vôbec do úvahy. Jednotlivca úplne ignorujú, zabúdajú naňho, kým ostatní na rovnakej či porovnateľnej pozícii sa vyjadriť môžu. Nie je nič výnimočné, že pri vyjadrení názoru jednotlivca zosmiešňujú, urážajú či mu dokonca nadávajú. Neraz sa stane, že obeť nedostane všetky potrebné informácie, čím je vyčlenená z komunikačného reťazca.

2. Vylúčenie z kolektívu
So šikanovaním veľmi úzko súvisí aj to, že agresori sa systematicky a dlhodobo snažia jednotlivca vyčleniť z kolektívu. Cíti sa tak vylúčený a izolovaný, a to nielen spoločensky, ale aj fyzicky. Prehliadajú ho a kolegovia mu ne­umožňujú zúčastňovať sa na kolektívnych aktivitách.

3. Obviňovanie či zosmiešňovanie
Kolektív môže šikanovať kolegu aj tak, že zaútočí na jeho osobnú integritu či reputáciu. Stane sa tak terčom klebiet, kritiky, obviňovania a zosmiešňovania. Pritom sa to môže týkať správania, ale aj vzhľadu, života, jeho sexuality, národnosti, náboženstva či názorov.

4. Dokázanie neschopnosti
V zásade ide o to, že nech ste na akejkoľvek pozícii, kolektív agresorov vám bude dávať podradné úlohy alebo, naopak, také, ktoré nemáte šancu zvládnuť, pretože na to nemáte napríklad dostatočnú kvalifikáciu. Šikanovanie sa môže prejaviť aj tak, že nedostanete dostatočné informácie na výkon svojej práce. Obeti chýbajú kľúčové vedomosti napríklad na vytvorenie projektu a ten je teda odsúdený na neúspech. Obeť urobí prácu absolútne zbytočne. Šikanovaná osoba tak veľmi rýchlo stráca sebavedomie a motiváciu na prácu.

5. Ohrozenie fyzického zdravia
Môže sa stať, že agresori zájdu až tak ďaleko, že obeť priamo ohrozia na zdraví či živote, a to nehovoríme o psychosomatických účinkoch stresu a psychického teroru, ktoré sú v tomto prípade samozrejmé. Ak hovoríme o ohrození fyzického zdravia, ide napríklad o to, že obeť je nútená vykonávať fyzicky namáhavú prácu, prípadne sa jej ostatní vyhrážajú, naznačujú fyzickú ujmu, dokonca obeť sexuálne obťažujú.

Prejavy mobbingu:
– verbálne útoky;
– sarkastická komunikácia;
– psychický nátlak;
– vydieranie;
– poškodzovanie dobrej povesti;
– izolovanie jednotlivca od kolektívu;
– škodlivé ovplyvňovanie výkonu práce obete;
– zadávanie nezmyselných úloh;
– ohováranie;
– sexuálne obťažovanie;
– znevažovanie názorov;
– znevažovanie súkromného života.

Môže sa stať, že na pracovisku obeť nešikanuje celý kolektív, ale, slangovo povedané, zasadne si na ňu šéf. Vtedy ide o bossing (odvodené z anglického slova boss – šéf, riaditeľ). Táto forma šikanovania patrí na pracovisku medzi najrozšírenejšie. Prejavuje sa:

● odlišným odmeňovaním obete;
● zvýšenými požiadavkami    na výkony obete v práci;
● privlastňovanie si výsledkov    práce obete;
● zvýšené časové nároky    na zamestnanca.

Uvedomte si, že ak ste obeťou, musíte sa brániť. Aj preto, že mnohokrát bossing spĺňa znaky diskriminačného práva nadriadeného voči podriadenému. Aj zákon č. 365/2004 Z. z. hovorí o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach, o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Bossing a vlastne ani mobbing nie sú samy osebe ukotvené v slovenskom právnom poriadku. No ich formy a prejavy môžu naplniť v niektorých prípadoch aj skutkovú podstatu trestného činu v zmysle Trestného zákona. Preto rozhodne situáciu treba riešiť, ak ste sa stali obeťou.

Základ je postupovať racio­nálne. Nepremýšľajte nad protiútokom a pomstou, skôr sa snažte byť asertívna a šikanovanie riešte transparentne. Najprv zmapujte situáciu – spíšte si, ako sa prejavuje, ktoré znaky pociťujete, v akom konflikte má pôvod. Až keď toto všetko zhodnotíte, zistíte, či ste skutočne obeť mobbingu. Ak áno, zapisujte si udalosti a zhromažďujte dôkazy. Zaznamenávajte konkrétne prejavy šikanovania. Uchovávajte si e-maily, správy či odkazy, ktoré šikanovanie dokazujú. Pripravte si plán, stanovte časový limit – dokedy ste ochotná situáciu tolerovať, kým ju začnete riešiť? Vymedzte sa proti šikanovaniu a útočníkom. Pokojne, ale dôrazne im povedzte, čo si neželáte, aby vám robili. Ak takéto zmierenie nepomôže, obráťte sa vyššie. Vyhľadajte odbornú uličku, ak ste sa dostali do tej slepej a neviete, ako ďalej. O pomoc môžete požiadať:
✔ odborovú organizáciu vo svojej firme;
✔ Národný inšpektorát práce;
✔ ombudsmana.

Ak ste sa stali obeťou mobbingu či bossingu, nepotešíme vás. Podľa štúdie Európskej nadácie na zlepšovanie životných a pracovných podmienok malo viac ako 98 percent obetí následky na zdraví či zamestnanosti (viac ako polovica obetí zo zamestnania odišla). Čo sa týka zdravia, aj na to má šikanovanie poriadny vplyv. Môže spôsobiť:
● zníženie koncentrácie;
● nespavosť;
● užívanie návykových látok;
● bolesti hlavy a migrény;
● poruchy tráviaceho traktu;
● depresie;
● úzkosť;
● únavu;
● vyčerpanie;
● zábudlivosť.