Silvia z Najhoršieho týždňa môjho života: JÚJ, toto bol jej najtrápnejší okamih, no celé zle!

– Nie som typ, ktorý si dáva predsavzatia, možno preto, lebo sa bojím, že ich potom nedodržím. A najmä tie novoročné. Tak mám skôr tie priania. Priala by som si, aby som veci, situácie a okolnosti, ktoré sa dejú v mojom živote a všeobecne v spoločnosti, naďalej zvládala viac-menej s pokojom a v dobrej viere, že všetko bude v poriadku. Alebo aspoň tak, ako to musí byť. Koniec koncov, život prináša mnoho situácií, ktorých vývin nedokážem ovplyvniť, tak sa ich snažím aspoň prijať. A na tom prijímaní rada ešte zapracujem.

– Najviac zo všetkého by som sa chcela venovať divadlu, lebo mi robí naozajstnú radosť. Našla som sa v tom a myslím si, že divadlo si našlo mňa. Láka ma však aj film. Je to pre mňa zatiaľ neprebádané územie, hoci s kamerou už mám nejaké skúsenosti.

– Meno Sarah je biblického pôvodu a znamená princezná alebo kňažná. Ako dieťa som žila v Nemecku a v tom období bolo toto meno celkom rozšírené, mojim rodičom sa páčilo, a tak mi ho teda dali. Priezvisko Arató je maďarského pôvodu, od slova aratás, čo znamená žatva. Skromne si hovorím, že som teda princezná roľníkov.

– Táto otázka ma celkom zaskočila a nad odpoveďou som musela chvíľu premýšľať. Tak som sa opýtala svojej mamy, aká vlastne som, a ona povedala, že som lenivá mačka, ktorá rada varí. A myslím si, že je to presné. Profesor tanca na vysokej škole mi hovoril: „Sarah, ak by som vám dal do stredu javiska stoličku, vy si na ňu sadnete.“

Nikdy mi nešlo do hlavy, čo by som s ňou asi tak mala robiť. Aj keď chápem, bol to profesor pohybu. (Smiech.) Na druhej strane sa dnes veci trochu zmenili a ja som si zamilovala beh. Sčasti preto, že tak ako milujem pohyb, milujem aj jedlo a musím to zdravo vyvažovať. No nie som šprintér. Som bežec na dlhé trate. V teniskách aj v živote.

– Neviem, či sa na to dá úplne pripraviť. Bulvár je ako ohňostroj, je fascinujúci vo chvíli, keď sa deje, no vo svojej podstate je prchavý ako každá senzácia.

– Veľmi dobre. S komediálnym seriálom alebo všeobecne s komédiou pred kamerou som mala skúsenosť len raz (komédia Zoufalé ženy dělají zoufalé věci), takže bolo pre mňa zaujímavé hľadať mieru medzi autentickosťou a zveličovaním. Ale do Silvie som sa zamilovala na prvé prečítanie. Ako postava ponúka veľkú mieru slobody vo vyjadrení. Navonok sa snaží pôsobiť normálne (lebo sa tak sama cíti, veď málokto o sebe povie, že nie je úplne normálny), no zmietajú ňou všetky emócie. Je zamilovaná a nevie si pomôcť.

– Keďže ide o komediálny seriál, situácie, do ktorých sa postavy dostávajú, sú trochu prehnané, preto je ťažké predstaviť si, že by som konala v zamilovanosti tak ako Silvia v seriáli. Ale viem si predstaviť zúfalstvo, čo pociťuje žena, ktorá sníva o mužovi, ktorý sníva o inej.

– Zopár trápností som v živote zažila. Ani nie, keď som sa veľmi snažila, skôr naopak, keď som sa vôbec nesnažila. Napríklad, keď mi prvý raz volal riaditeľ z divadla Astorka, aby sa so mnou porozprával o postave, ktorú som mala hrať. V ten deň mi volalo veľa ľudí z neznámych čísel, väčšinou s ponukou nového paušálu. Po tom, ako som ich už niekoľkokrát odbila, mi opäť zvoní telefón a opäť volá neznáme číslo. Tak už pekne „napálená“ zdvihnem hovor.

Na druhej strane sa celkom vážne predstaví akýsi pán Černý a skôr ako povie, čo chce, sa ho neslušne opýtam: „A my sa akože poznáme?!“ (Smiech.) Našťastie pán Černý moju nerozvážnosť premlčal a po hlbokom nádychu sa predstavil ešte raz: „Dobrý deň, tu je Vlado Černý, riaditeľ divadla Astorka.“ Vtedy som sa cítila naozaj trápne.

– V detstve ma bavilo skoro všetko umelecké a zostalo mi to dodnes. Ako dieťa som mala veľa záujmov a svoje poobedia som trávila v ZUŠ do neskorého večera. Navštevovala som výtvarný krúžok, spevácky, zobcovú flautu, klavír, tanec a nakoniec divadelný krúžok. Ten ma chytil natoľko, že som si prirodzene povedala, že budem herečka.

– A vy ste už videli moju mamu? (Smiech.) Musím sa priznať, že mám veľmi dobré gény, za čo vďačím hlavne svojim rodičom a starým rodičom. Ale človek sa musí udržiavať. Rada si doprajem, mám rada dobré jedlo, neodmietnem granadír ani štrúdľu od svojej starej mamy, ale snažím sa to vyvažovať pohybom. Všeobecne sa snažím nájsť v živote rovnováhu.

– Pohyb na čerstvom vzduchu. Nič mi nedokáže tak vyčistiť hlavu ako dobrá prechádzka, prípadne šport. A keď sa k tomu pridá trocha slnka, je to na nezaplatenie. Ale aj vyštípané líca v mrazivom dni majú svoje čaro. Potom prídem domov, čítam dobrú knihu, dám si horúcu kávu alebo čaj. Alebo si pozriem dobrý film. Snažím sa odmeniť sa každý deň – jeden deň sa odmením športom, druhý deň za to, že som športovala. (Úsmev.)

– Na mužoch oceňujem zmysel pre humor. Páči sa mi, ak sa neberú príliš vážne a dokážu si zo seba urobiť žarty. Potom si ich môžu robiť aj zo mňa. Ale čo sa týka šance, som šťastne zadaná.

– Dokážem sa nadchnúť pre maličkosti. Teší ma pekný slnečný deň, prvý sneh, môžem o sebe povedať, že som taká kôpka radosti. Rada sa smejem a robím radosť iným. Beriem to ako svoje poslanie. 

✔ Najobľúbenejšia kombinácia oblečenia?
Športová elegancia. Ale najradšej mám šaty. V zime dokonca možno radšej ako v lete.
✔ S kým sa cítite najlepšie?
S rodinou.
✔ Veľký herecký vzor?
Meryl Streep pre svoju tajuplnosť a eleganciu. Keď budem veľká, chcela by som byť ako ona. Zo slovenských herečiek je to Emília Vášaryová, ona je naša slovenská Meryl Streep.