Reklama

Škótska mentalita očami Slovenky: Čo ju očarilo a prečo tam žije? TOTO sú ich VIANOČNÉ tradície

Júlia Džobáková Venskevičienė (30) už desať rokov žijevo Veľkej Británii. Pred piatimi rokmi sa usadila v Škótskua mentalita a prístup ľudí bolo to, čo ju najviac očarilo.

Zdroj: VERONIKA CSEREIOVÁ, archí J.,Dz. V.

Reklama
Soňa Andrisíková

Soňa Andrisíková

redaktorka týždenníka Nový Čas pre ženy

Júlia Džobáková Venskevičienė (30) už desať rokov žije vo Veľkej Británii. Pred piatimi rokmi sa usadila v Škótsku a mentalita a prístup ľudí bolo to, čo ju najviac očarilo.

×
Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    Slovenka Ivana vás so sebou vezme priamo do CHORVÁTSKA! Aké miesta sa oplatí podľa nej vidieť?

    Košičanka Júlia navštívila počas „stredoškolských“ prázdnin prvýkrát Spojené kráľovstvo vďaka svojmu bratovi, ktorý tam už býval s rodinou. „Táto krajina na mňa zapôsobila veľmi pozitívne,“ spomína Júlia. Po strednej škole však na Slovensku čelila problémom s hľadaním práce a vysoká škola ju veľmi nenadchla. Myšlienka odísť do zahraničia sa jej už nejaký čas preháňala hlavou, ale rozhodnutie padlo nečakane, keď jej známy ponúkol prácu v sklade. „V priebehu štyroch dní som sa zbalila a vycestovala, bol to pre všetkých šok,“ priznáva Júlia.

    Nemala to ľahké

    Jej prvé kroky v Anglicku boli náročné. Bola sama, bez rodiny a priateľov, čo jej situáciu značne sťažovalo. Spočiatku mala pocit, že angličtinu ovláda dostatočne, no realita ju rýchlo vyviedla z omylu. „Prvé dni som zistila, že mám čo dobiehať, hlavne pri komunikácii s miestnymi,“ spomína. Napriek jazykovej bariére sa nevzdala, postupne prešla viacerými pracovnými pozíciami a bez odborných protekcií neustále pracovala na svojom osobnom rozvoji. Júlia dnes hodnotí, že hoci rozhodnutie odísť zo Slovenska nebolo jednoduché, po tých desiatich rokoch je na seba hrdá, že sa ani po mnohých pádoch, nevzdala.

    Je tam viac možností

    V Anglicku stretla aj svojho manžela. Po krátkej návšteve Edinburghu sa obaja rozhodli presťahovať do Škótska, ktoré ich očarilo. „Momentálne pracujem ako manažérka v zubnej klinike a spolu s manželom sme vybudovali biznis a menšiu komunitu ľudí, ktorí si navzájom pomáhajú,“ ozrejmuje. Na otázku, ako vníma rozdiely medzi životom v Škótsku a na Slovensku, odpovedá, že sa jej porovnávajú ťažšie, pretože odišla v mladom veku, keď ešte nevnímala podstatné veci pre život. S istotou však môže povedať, že podmienky pre život boli pre ňu ľahšie v zahraničí. „Verím, že tu je viac možností a ak sa človek snaží a má aj kúsok šťastia ako ja, môže uspieť aj napriek inej farbe pleti, národnosti či zdravotnému znevýhodneniu,“ vysvetľuje.

    U nás ju odsudzovali

    Júliu upútala najmä mentalita a prístup ľudí. „Milé rozhovory s predavačkami či nevinné úsmevy počas prechádzky, to tu patrí k bežnému životu,“ hovorí s úsmevom. Oproti tomu na Slovensku často narážala na nepríjemné pohľady a predsudky, najmä pri hľadaní práce. Ale rovnako dodáva, že v súčasnosti sú ľudia na Slovensku podľa nej čoraz viac otvorenejší a hlavne mladšia generácia búra predsudky.

    Krajina je pestrá

    Aj po toľkých rokoch sa rada vracia domov, no čo jej chýba najviac, je slovenské leto, domáce jedlo a možnosť zájsť za rodinou alebo priateľmi len tak sa pozhovárať. Škótsko jej však k srdcu prirástlo najmä vďaka prírode, ktorá jej pripomína Slovensko, no s väčšími možnosťami – či už ísť do hôr, lesa alebo na pláž. V Edinburghu má svoje obľúbené miesta. „Calton Hill s výhľadom na mesto má úžasnú energiu a káva s výhľadom na hrad z kníhkupectva Waterstones je zážitok sám osebe,“ hovorí. Ak túžia po pokoji, s manželom navštevujú Holyrood Park alebo Cramond Beach. Pre tých, ktorí chcú ochutnať pravú škótsku kuchyňu, Júlia odporúča podnik The Arcade bar, kde nájdete jedlá ako tradičný ha­ggis s whisky omáčkou. Aj keď také jedlá neje, tam jej chutili.

    Pamiatky i obchodíky

    Na svojom Instagrame @juliadzobakova sa často delí o krásy Edinburghu a okolia. Odporúča nielen najznámejšie ulice plné pamiatok a zaujímavých obchodov na Ro­yal Mile, Victoria Street, Princess Street alebo Leith Walk, ale určite aj 800 rokov starú dedinu Dean Village, známu mlynárstvom. Pre tých, ktorí túžia po prírodných krásach, odporúča Highlands alebo ostrov Skye. „The Dome je počas vianočného obdobia vo svojich vnútorných priestoroch nádherne vyzdobený,“ dodáva na záver.

    Elf je pre nich typický

    Vianočné menu môžu tvoriť aj kanapky so škótskym údeným lososom ako predjedlo a  typický vianočný pečený  moriak s pečenými zemiakmi a „prasiatkami v župane“. Z tradícií je pre nich typický vianočný elf. Pointou je, že elf ako Santov pomocník hlási, ako sa deti správali počas celého decembra. Rodičia musia zapojiť kreativitu, keďže elf by mal byť nájdený každý deň na inom mieste pri inej aktivite – čo veľa ľudí využíva na vtipné situácie – napríklad  keď elf robí anjela v múke alebo vyjedá spolu s inými hračkami jedlo z chladničky. V neposlednom rade ľudia vo Veľkej Británii milujú vyzdobovanie domov a podnikov a nešetria na tom. Prechádzky v tomto období sú jednoducho magické.

    Akí sú Škóti podľa Júlie?

    Podľa Júlie sa Škóti nesnažia nasilu presadzovať svoj nevyžiadaný názor a nehľadajú na všetkom len negatíva. Tým, že sa tam stretáva mix ľudí zo sveta, spoznáva ľudí, ktorí svoje názory nestavajú na predsudkoch a človek sa tam cíti voľnejšie, keďže nie je tak často kritizovaný či odcudzovaný. Samozrejme, je to individuálne, keďže sa nedá hádzať všetkých ľudí do jedného vreca, či už v Škótsku, alebo na Slovensku.

    Autor článku

    Soňa Andrisíková

    redaktorka týždenníka Nový Čas pre ženy
    Ako študentka som sa vždy tešila na nové vydanie Nového Času pre ženy a jeho pestrý obsah. Dnes mám to šťastie, že ho spolu s mojimi kolegyňami tvorím pre vás aj ja a veľmi ma to baví. Rada prinášam v jednotlivých rubrikách nové informácie, zaujímavé postrehy, i moje vlastné myšlienky. Okrem domácnosti, vzťahov, zdravia, ezoteriky či hlavnej témy, píšem aj skutočné príbehy, ktoré sa stali mojou srdcovkou. Keď som začala spracovávať príbehy, ktoré vytvoril sám život, prišla tá najväčšia radosť z práce v časopise. Rada dostávam do povedomia osudy žien, ktoré nemajú v živote na ružiach ustlané a napriek tomu sa nevzdali. Rovnako obľubujem také, v ktorých sa ženy inšpirujú navzájom. Vďaka nim i ja sama napredujem.