Skrachovalo vám manželstvo? Odborníčka varuje: Striedavú starostlivosť zvládne len TAKÝTO pár

Striedavú starostlivosť sme navrhli my rodičia. Chceli sme to preto, aby dieťa malo v živote čo najmenej zmien. Dcéra vtedy nastupovala do prvej triedy a znášala to relatívne dobre. Súd určil týždňové striedanie. Približne po roku-dvoch dcéra povedala, že jej to nevyhovuje, že sa stále sťahuje, a sama navrhla dlhšie intervaly. Tak sme sa striedali po dvoch týždňoch. V domácnosti otca mala pôvodnú izbu, ja som si kúpila byt blízko pôvodného bytu, takže prostredie jej zostalo, tiež škola, kamaráti... Stres som z toho mala skôr ja, pretože sme s manželom mali problém komunikovať a pri odovzdávaní dieťaťa sa to niekedy prejavovalo.

Veci dvojmo alebo sťahovať hore-dole?

Spočiatku sme fungovali tak, že keď niečo potrebovala, ten, u ktorého práve bola, to kúpil a potom sme si náklady delili. No otec nie vždy súhlasil s tým, čo som kúpila ja, vznikali z toho veľké napätia. Zároveň sa mi zdalo nezmyselné, aby mala dcéra všetko dvojmo, je to plytvanie peniazmi. Preto si myslím, že „striedavka“ nie je pre každého. Ale u nás to bolo osožné. Časom som si založila novú rodinu, pribudlo dieťatko, ale nedá sa žiť s dvoma deťmi na dvoch rôznych miestach (ako riešiť školy, škôlky?). Väčšina „striedavkových“ rodičov sa nakoniec súdi o zverenie dieťaťa jednému z nich.

Osvedčila sa striedavá starostlivosť v praxi?

Striedavá starostlivosť môže fungovať, iba ak majú rodičia spolu dobrý a priateľský vzťah, vedia sa dohodnúť a ide im o dobro a potreby dieťaťa. Väčšinou zlyháva na tom, že dieťa môže mať potrebu byť s druhým rodičom a rodič, s ktorým momentálne trávi čas, trvá na súdom stanovených podmienkach. Napríklad, ak si dieťa v čase choroby, keď je u otca, želá byť s mamou a otec s tým nesúhlasí a podobne. V tomto prípade rodičia vyvolávajú u dieťaťa pocit neistoty a nemusí sa cítiť bezpečne. Úskalím sú tiež dva domovy, v jednom z nich sa môžeme cítiť príjemne, no nie je to miesto domova.

Ako to vnímajú deti?

Z praxe môžem povedať, že menšie deti nemôžu rozhodovať samy o tom, s kým by chceli žiť. Prijímajú to, čo im pripravia rodičia. Približne do desiatich rokov sa deti vedia lepšie prispôsobiť podmienkam rodičov, neznamená to však, že so všetkým súhlasia. Ak sa však vedia rodičia dohodnúť, berú do úvahy potreby dieťaťa a jeho priania, cíti sa s obidvoma bezpečne. Čím sú však staršie, preferujú bývanie iba u jedného rodiča. Stáva sa však, že ak rodičia spolu súperia, dieťa sa začne správať manipulatívne a chce byť s rodičom, pri ktorom má väčšie výhody. To všetko nevplýva dobre na jeho charakter, osobnostný a morálny vývin. Striedavá starostlivosť z dlhodobého hľadiska nie je pre deti vhodná, psychologicky podporuje u detí štiepenie v rámci integrity ich osobnosti. Pomáha, ak rodičia rešpektujú potreby dieťaťa v jednotlivých vývinových obdobiach, keď sa menia preferencie detí, či byť viac s mamou alebo s otcom.

Čo im najviac pomáha?

Už rozvod je pre dieťa záťaž a niekedy trauma. Dieťa získava ako-takú istotu, ak sa rodičia spolu vedia dohodnúť, vzájomne sa rešpektujú ako otec a matka, pretože táto rola voči dieťaťu medzi nimi vytvorila trvalý vzťah a zodpovednosť za jeho zdravie. Dieťa musí mať pocit, že rozchodom rodičov ani jedného z nich nestratí.

Môj exmanžel by chcel naše tri deti (12 až 16 rokov) do strie- davej starostlivosti. Ale ja s tým nesúhlasím. Deti sú v mojej starostlivosti a chodia k otcovi každý druhý týždeň na štyri dni. Takto sme sa dohodli. No otcovi to nestačí. Chce s nimi tráviť viac času. Najstarší syn by však nechcel „striedavku“, on už aj teraz má občas problém ísť k otcovi v stanovený čas. Ide ho pozrieť, ale vracia sa domov. U dievčat je to zase iné. Sú na otca naviazané, vzhliadajú k nemu a sú ľahšie ovplyvniteľné.

Aký to má dopad na ich psychiku?

Ak rodičia majú dobrý vzťah a vedia sa dohodnúť, tak „striedavka“ môže fungovať. Ale je otázne, aký to má dopad na ich psychiku a život do budúcnosti. Napríklad, my k deťom vo výchove nepristupujeme rovnako. Otec je vo všetkom benevolentný. Nemajú žiadne pravidlá, kedy ísť spať, čo jesť, ako dlho byť na mobiloch... Preto žijú v dvoch odlišných svetoch, medzi ktorými musia stále prepínať. Potom sú podráždené. Trvá asi týždeň, kým sa všetci štyria znovu zladíme po príchode od otca a prejdú dva dni, už musia späť k nemu. Deti by boli, samozrejme, najradšej, keby boli rodičia spolu. Ale to nejde...

Bohuslav Lenghardt radí:

1 Čo rozumieme pod pojmom striedavá osobná starostlivosť?

Pojem „striedavá osobná starostlivosť“ je v zákone o rodine od roku 2010 a opisuje situáciu, keď sa o ma- loleté dieťa starajú obaja rodičia, hoci nežijú spolu v jednej domácnosti. Najčastejšie ide o rozvedených rodičov (rozvod) alebo o rodičov, ktorí síce neboli zosobášení, ale majú spoločné dieťa a rozišli sa (rozchod). Rodičia sa starajú o dieťa striedavo.

2 Musí byť dieťa rovnaký čas u otca aj u matky? Po koľkých dňoch dieťa odchádza k druhému rodičovi?

Zákon nedefinuje, ako dlho musí byť dieťa u rodiča, aby išlo o striedavú starostlivosť. Pomer starostlivosti oboch rodičov by sa mal blížiť k 50 : 50, no môže byť aj iný (60 : 40, 65 : 35, 70 : 30 a podobne). Zákon nedefinuje ani intervaly striedania. V praxi sa používajú rôzne intervaly – od jednodňových cez dvojdňové, trojdňové, týždenné, dvojtýždenné, mesačné až po ročné. Kratšie intervaly sú vhodnejšie pre mladšie deti, dlhšie pre staršie. Najdlhšie intervaly využívajú deti, ktorých rodičia bývajú ďaleko od seba. Dieťa chodí rok do školy u jedného rodiča, počas roka navštevuje druhého rodiča a ďalší rok naopak.

3 Ako je to s výživným pri striedavej starostlivosti?

Na rozdiel od starostlivosti jedného rodiča, pri striedavej starostlivosti nemusí byť vždy dohodnuté alebo súdom nariadené platenie výživného. Výživné môže, ale nemusí byť. Nevyužíva sa hlavne vtedy, ak je dieťa u oboch rodičov rovnaký čas.

4 Kto rozhoduje o tom, či bude dieťa v striedavej osobnej starostlivosti?

Najlepšie je, ak sa rodičia dohodnú spolu, ako sa budú po rozchode starať o deti. V prípade dosiahnutia spoločnej rodičovskej dohody je potrebné požiadať súd o schválenie dohody. Súd upraví práva a povinnosti rodičov po rozvode, teda zverí dieťa do striedavej starostlivosti alebo do starostlivosti jedného rodiča, pričom druhému upraví styk s dieťaťom a určí vyživovaciu povinnosť.

5 Je nutný súhlas oboch rodičov so striedavou starostlivosťou?

Súd môže zveriť dieťa do striedavej starostlivosti aj napriek nesúhlasu jedného z rodičov, ak druhý rodič o „striedavku“ požiada.

6 Každý z rodičov má však iné výchovné metódy...

Rovnako ako v nerozvedených rodinách, aj po rozvode je vhodné, ak sa rodičia dokážu dohodnúť ohľadom spôsobu výchovy. No rovnako ako v nerozvedených rodinách, ani po rozvode nie sú obaja rodičia úplne rovnakí, a teda majú rozdielne prístupy k deťom. Dieťa je na to zväčša zvyknuté už z obdobia pred rozvodom. Rozdielni rodičia zároveň dieťa obohacujú. Ak jeden rodič hrá na hudobný nástroj, druhý je zručný v remeslách, obaja dávajú dieťaťu rozmanitosť, ktorú potrebuje.

7 V ktorých prípadoch nie je vhodná striedavá starostlivosť?

Striedavá starostlivosť nie je vhodná, ak sa aspoň jeden rodič nechce starať o dieťa, prípadne sa nedokáže starať o dieťa alebo na to nemá vytvorené podmienky. Nie je vhodná ani v prípade preukázaného násilného správania k dieťaťu zo strany aspoň jedného rodiča.