Na dovolenke stretla lásku! K 40 si dala darček, výlet do Ríma a prekonal jej najdivokejšie sny

Môj život sa konečne usporiadal po rozchode, ktorý ma zrazil na kolená. Dlhoročný vzťah mi vzal sebavedomie aj zvyšok nádeje, že ešte stretnem skutočnú lásku. Tak som sa vrhla na prácu, postupovala v kariére a úspechy v práci prekryli bolesť v srdci. Sebavedomie sa vracalo a ja som dostala chuť cestovať, vidieť niečo, čo som vždy chcela.

Milujem históriu, takže dovolenka pri mori nebolo nič pre mňa, ale chcela som vidieť nádherné pamiatky a umelecké diela. Kúpila som si pobyt v najkrajšom meste na svete a vybrala sa objavovať jeho zákutia. Rím. Mesto snov. Mesto, kde každý kameň rozpráva príbeh, kde z každej uličky dýcha história. Keď som vystúpila z lietadla, mala som len jedno želanie – načerpať energiu, ktorú som stratila počas hektického obdobia plného práce a osobných výziev. Prvý deň som plánovala len prejsť mesto, nasať atmosféru a užívať si slobodu. Ale osud mal iné plány.

Aby ste rozumeli, láska bola pre mňa uzavretá kapitola. V tomto smere neboli absolútne žiadne postranné úmysly. Niežeby som neverila na šťastné konce, len som sa necítila pripravená. A neverila som, že niekedy budem. V malebnej uličke blízko fontány di Trevi som narazila na malý obchod s umeleckými predmetmi. Bola som očarená krásnymi obrazmi a soškami, ktoré zdobili steny. Strávila som tam hodiny, hľadiac na každý detail, až kým ku mne neprišiel starší muž a priateľsky sa na mňa neusmial. Bol to majiteľ obchodu a pozval ma na čaj. Nebolo to bežné, ale cítila som, že toto stretnutie má svoj dôvod. V priebehu konverzácie mi povedal o umeleckom workshope, ktorý organizuje jeho syn.

Na druhý deň som sa rozhodla, že to prijmem a zúčastním sa. Prečo nie? Potrebovala som niečo nové, niečo, čo by ma prebudilo z letargie, do ktorej som sa ponorila. Vstúpila som do svetlej miestnosti plnej plátien, farieb a umelcov v rôznych štádiách tvorby. A tam som ho uvidela – Enrica. Mal oči, ktoré sa smiali, ruky, ktoré žili umením, a spôsob, akým ma privítal, bol taký prirodzený, že som nachvíľu na všetko zabudla.

Prvý deň na workshope bol magický. Enrico mi ukázal, ako zachytiť svetlo na plátne, ako nechať myšlienky prúdiť cez štetec. Cítila som sa ako vo sne, kde sa všetko točí len okolo mňa a mojej novej vášne pre maľovanie. Každý večer sme sa rozprávali o živote, o umení, o tom, čo nás robí šťastnými. Bol to človek, ktorého som nikdy nečakala, že stretnem – niekto, kto mi ukázal, že láska môže prísť v akomkoľvek veku, kedykoľvek a kdekoľvek.

Po niekoľkých dňoch som si uvedomila, že som sa do Enrica zamilovala. A hlavne – on to mal rovnako. Vôbec to neskrýval.  Každý deň bol ako sen – ráno sme trávili v ateliéri, popoludní sme sa prechádzali po meste a večery končili pri pohári vína, kde sme si rozprávali príbehy zo života. Zamilovala som sa nielen do neho, ale aj do tejto novej verzie samej seba, ktorú som objavila v jeho prítomnosti. Cítila som, že som sa znova narodila, že som konečne našla, čo mi v živote chýbalo.

No nedala som nám žiadnu šancu. Neverila som, že to myslí vážne. Ako by mohol? Kto som vlastne ja? Vyzeral úžasne, prečo by sa zaľúbil práve do mňa? Nehovoriac, že Enrico mal pevné korene v Ríme, jeho život, rodina, všetko bolo tam. Ja som žila v inom svete, v krajine, kde som tiež mala svoju prácu, domov, priateľov, rodinu. Cítila som, ako sa vo mne prebúdza strach – strach z toho, že to nemá žiadnu budúcnosť a ja som sa zaplietla do niečoho, čo som vôbec nehľadala a nechcela.

Deň pred mojím odletom sme sedeli v malej kaviarni. Vzduch bol teplý a cítila som, že mi rýchlejšie bije srdce. Enrico ma vzal za ruku a povedal niečo, čo som nečakala: „Nechcem, aby si odišla. Viem, že to znie bláznivo, ale cítim, že sme pre seba stvorení. Mohla by si tu zostať, začať nový život. Spoločne.“ Jasné, že moje pobláznené srdce túžilo zostať, ale rozum mi pripomínal všetky povinnosti a záväzky, ktoré som mala doma. Nemohla som urobiť takú vec. Tak som sa s ním rozlúčila s tým, že budem nad tým premýšľať. Zostaneme v kontakte.

Nasledujúce ráno, keď som pristála na letisku doma, som sa cítila roztrhaná na kusy. Moje srdce zostalo v Ríme. Každý deň som premýšľala o Enricovi, o všetkom, čo sme zažili, a o tom, čo by znamenalo, keby som sa k nemu vrátila. Práca, ktorú som kedysi milovala, mi teraz pripadala prázdna a každá minúta bez neho bola ako večnosť. Premýšľala som aj nad alternatívou, že by nám to s Enricom nevyšlo. Čo by sa stalo? Bolo by naozaj také zlé začať nový život v Ríme? Milovala som toto mesto, aj po taliansky som vedela dosť dobre. Nezvládla by som to aj sama? Čo ma tu vlastne drží? Všetky tie otázky som si potrebovala ujasniť a pomôcť mi mohol iba čas. Tak som si ho dala.

Až mi to raz došlo. Tento nový život je presne to, čo potrebujem. Rím mi dal viac než len dovolenku – dal mi nový zmysel, novú lásku, novú šancu na šťastie. A tak som sa rozhodla. Predala som byt, dala výpoveď, zbalila som svoje veci a neustále telefonovala s Enricom, ktorý sa nevedel dočkať, kedy sa vrátim. Keď som dorazila do mesta, v ktorom sa všetko začalo, vedela som, že som urobila správne rozhodnutie. Enrico ma čakal na letisku, s tým istým úsmevom, ktorý mi ukradol srdce. Keď som k nemu podišla, objal ma a pošepkal: „Vedel som, že sa vrátiš.“

S Enricom sme začali spolu bývať a vôbec to na začiatku nebolo ľahké. Rozdeľovali nás nielen naše povahy, ale aj kultúra, očakávania a zvyky. On bol typický Talian, vášnivý, spontánny, často emocionálny. Ja som bola viac rezervovaná, rozvážna, zvyknutá všetko do detailov plánovať. Ale práve pre tieto rozdiely sme sa do seba zaľúbili. Musíme ich preto prijať a spraviť z nich výhodu, vraveli sme si. A tak sme sa učili, že láska nie je len o súlade, ale aj o schopnosti rásť a prispôsobovať sa.

Postupne som sa začala meniť. Rím mal na mňa vplyv, rovnako ako Enrico. Moje dni už nevypĺňala len práca a rutina. Učila som sa život si viac užívať, menej sa báť, viac riskovať, objavovať nové veci... Vedela som, že náš príbeh lásky je na začiatku. Ale môže byť začiatkom nového života, nových dobrodružstiev a nečakaných odhalení o sebe, ktoré prišli, keď sme to obaja najmenej očakávali. A tak som si uvedomila, že v živote nie sú veci, ktoré by boli nemožné – ak sme pripravení otvoriť svoje srdce, láska si nás nájde, kdekoľvek sa práve nachádzame.