Skutočný príbeh: Dom, v ktorom vyrástla, sa predal za 1 AUTO a zbúral...Ako sa to mohlo zmeniť?

V našej dedine, ako si ju pamätám, boli vždy veľmi pobožné ženy a nič na tom nemenil ani fakt, že sa občas vyskytli nejaké aférky. Keď som bola malá, bývala som v malom domčeku u babky. Mal iba tri izby. V strede bola kuchyňa s pecou, na ktorej sa dalo ležať — veľmi rada som sa tam celá premrznutá vyhrievala, a dole sa piekol chlieb. V komíne sa údila slanina, prepájali sa tu rôzne vône a dodnes to mám všetko v hlave, dokonca tie vône aj cítim, keď zavriem oči.

Predná izba mala tiež piecku, v ktorej sa v zime kúrilo, skrine, veľkú manželskú posteľ, stôl a zrkadlo pre mladých a zadná izba s pieckou a almarou tiež slúžila ako spálňa, ale pre ostatných členov domácnosti. Vzadu bol „sypanec“ na zrno, stajňa pre kravku a ešte chliev pre prasa a kurník. Bolo tam všetko.

Vonku sme mali studňu, maličkú predzáhradku s gladiolami a jahodami. Dvor mal aj malú pivničku, kde boli zemiaky a zelenina a tma. Hore sme zase mali všelijaké fľaše, nad domom pôjd plný sena z veľkej ovocnej záhrady plnej hlavne hrušiek a nesmiem zabudnúť na stodolu.

Píšem o tom preto, lebo ten domček a babka, čo tam bývala, znamenali pre mňa veľa. No časom akoby všetko stráca hodnotu a zostávajú iba spomienky. Aj keď si moji rodičia kúpili iný dom v dedine, toto bolo moje útočisko v detstve, toto ma formovalo. Vždy keď som mala trochu času, trávila som ho s babkou, urobila som tam svoje prvé kroky už ako deväťmesačná.

Pamätám si ako nedeľami poobede prišla posedieť krstná, kedysi sa ľudia pravidelne navštevovali... Milovala som tie chvíle, spolu sme počúvali rádio a listovali vo veľkom atlase. Viete si to dnes predstaviť? Varili sme, piekli kysnuté šišky, orechovníky, makovníky, buchty s lekvárom, tvarohom a na Veľkú noc — ach to bola hostina!

Na záhrade som poznala každý kúsok, kde rástli kvety, aké sme mali jednotlivé stromy hrušiek, za stodolou chutné maliny. Všetko odvial čas…

Babka zomrela ako 83-ročná vo svojom dome, moja mama ju doopatrovala aj pochovala, napriek tomu dom a záhradu dostala jej sestra, ktorá babku neprišla navštíviť hádam aj sedem mesiacov.

V tom starom dome bývala aj jej sestra s mužom, ktorý bol veľký záletník, ale postavili si nový dom na druhom konci dediny.

Domček bol predaný za jedno auto a zbúraný. To, čo bolo pre mňa všetkým, pre iných nemalo žiadnu cenu.

Kúpila ho jedna žena, ktorá pracovala v Rakúsku, a postavila si nový dom s priateľom. A po dedine kolujú chýry, že ju podvádzal, vždy keď odišla na pracovný turnus. Keď ho prichytila, ihneď ho vyhodila. Nedávno začal za ňou chodiť jeden vdovec z dediny. Chodieva od nej ráno a to nedá spávať ženám z celej ulice, tak sa to u nás hovorí...

Osud nášho domu a dvora skončil, a tým aj moje spomienky blednú. Takto si ich aspoň zachovám..