Skutočný príbeh: Hlas mŕtveho otca ma varoval

Uvítala som pozvaniemládežníkov tamojšej obcezapojiť sa do kultúrneho života dedinyv divadelnom a folklórnom súbore.O prácu po večeroch nebolanúdza, vo veselosti a radosti somniekedy ani nevedela, ako ubeholtýždeň. Vtedy som odchádzala domov,k mame.

Raz som cestovala autobusoma všimla som si, že namiesto starého,vždy usmievavého šoféra je iný,mladý, celkom fešný vodič. Odvtedysom častejšie začala rátať dni, keďpôjdem domov, ale hlavne som bolazvedavá na to, či pôjde ten nový šofér.Pretože tak sa zdalo, že iskra medzinami preletela hneď pri prvomstretnutí. Veľmi rýchlo nasledovaliaj stretnutia mimo cesty autobusom.Rozvíjala sa láska, tá najkrajšia, akámôže byť medzi dvoma mladýmiľuďmi.

Raz, keď som prišla domov po niekoľkýchmesiacoch nášho randenia,mama ma privítala s hnevom. Vyčítalami mojuznámosť. Nepáčilsa jej hlavnepreto, že bol lenšofér, a aj to, žeje z takej a onakejrodiny. Keďsom jej oponovala,že dnes sa na to už tak nepozeráako kedysi a že sa mi páči, rozplakalasa a s ľútosťou sa žalovala,aký ona mala ťažký život s chorýmmužom a či aj ja musím mať taký,pretože môj chlapec sa vraj častopozerá na dno pohárika. Neverila som tomu, veď jeho povolanie muto nedovolí.

Bola som veľmi nešťastná, mamusom mala veľmi rada a vďačila somjej za veľa, pretože som otca stratilaako 12-ročná. Zomrel na ťažkú,nevyliečiteľnú a nákazlivú chorobu.Mama nám všetkým trom deťoms veľkým odriekanímpomohlavyštudovaťa ja som nemalav úmysle robiťniečo, čo byju mohlo raniť.Zároveň som savšak nechcela vzdať ani svojej lásky.Mamino naliehanie na ukončenievzťahu sa z týždňa na týždeň stupňovalo,tak som jej prisľúbila, že jejspravím po vôli. Ona od radostia ja od žiaľu, ale plakali sme obidve.O tomto prísľube som povedala ajsvojmu chlapcovi. Utešoval ma, žesa pozhovára s mojou mamou, že savšetko vyrieši, a tak naša láska naberalana intenzite.

V jeden večer sa zdalo, že naša láskabude celkom naplnená, keď somodrazu počula, ako niekto zreteľnezavolal moje meno. Akoby midával výstrahu. Obaja sme zostaliv nemom úžase. Navôkol všadeticho, tma. Ešte stále mi v ušiachdoznievalo moje meno. Zrazu somsi uvedomila, že ten hlas poznám.Bol to hlas môjho nebohého otca!Nebola som veriaca, ale toto mnouriadne otriaslo už aj preto, že sa mivynorili mamine slová o otcovi, akoma veľmi miloval a že by iste nebolrád, keby sa dožil toho, že som sizle vybrala. Zakrátko som zmenilazamestnanie a odišla som pracovaťdo iného okresu. Tým aj rozlúčkas milým bola ľahšia, aj keď dlhší časnaliehal, aby sme vzťah neukončili.Bola som presvedčená, že som sarozhodla správne. Po určitom časesom počula, že sa rád pozrie nadno pohárika a musel pre to odísťaj zo zamestnania. Alkohol sa staldokonca aj príčinou jeho skoršejsmrti.

Našla som si druhú lásku. Vychovalisme dvoch synov a žijemespolu šťastne už 48 rokov. Veľakrátsi kladiem otázku, ktovie,akoby sa odvíjal môj život, kebynebolo otcovho hlasu. Dnes užviem, že ma varoval v pravý čas,pretože život vedľa alkoholika bybol strašný. Hlas som už odvtedynikdy nepočula. Zato som veľakrátv živote mala pocit, že mavedie čiasi ruka alebo vnútornýhlas, ktorý mi vždy dobre poradil.

ČITATEĽKA IDA Z LUČENCA

Podeľte sa o svoj príbeh!
Stalo sa vám niečo, čo vás zaskočilo? Dostali ste sa do situácie, v akej ste si samu seba nikdy nevedeli predstaviť? napíšte nám. Za uverejnený príbeh vám zaplatíme 35 €/1 054,41 Sk..
Nový Čas pre ženy
P. O. BOX 41
820 04 Bratislava 24
heslo Skutočné príbehy
alebo na e-mail:
novycasprezeny@ringier.sk