Toto som neplánovala, prišlo to nečakane a s mamou sa pre to už asi nikdy nezmierime. To, čo sa stalo, medzi nás dve vrazilo klin, a to zrejme navždy. Nechce mi odpustiť. Snažím sa to pochopiť, ale na druhej strane si hovorím, že ide predsa len o chlapa a ja som jej jediná dcéra...
Vtedy som mala dvadsaťdva, študovala som na vysokej škole a domov k mame, ktorá žila po rozvode sama, som chodila len raz mesačne. Štúdium medicíny bolo náročné a ja som sa mu naplno venovala. Nechodila som von ani so spolužiakmi. Vysedávanie po baroch som brala ako mrhanie drahocenným časom.
Predstavila mi nového priateľa
Keď mi mama v jeden piatok volala s otázkou, či prídem domov, pretože by mi veľmi rada predstavila svojho nového priateľa, s ktorým sa už nejaký ten mesiac stretáva a ktorého by si chcela nasťahovať domov, bola som z toho nadšená. Konečne už nebude tráviť všetok čas zavretá v byte a užije si výlety, na ktoré sa jej samej nechcelo. Veľmi som jej to priala. Keď som v sobotu prišla domov, už na mňa čakali.
Juraj bol urastený päťdesiatnik s vypracovanou postavou a úsmevom od ucha k uchu. Bol mi sympatický na prvý pohľad. Padli sme si do oka. Témy na rozhovor sme ani nemuseli dlho hľadať. Aj on miloval šport a dokázal o ňom hovoriť hodiny. Aj on v minulosti študoval na tej istej univerzite, a dokonca rovnaký odbor ako ja. Už dlho som s chlapom nezažila také súznenie. Až som sa toho v prvej chvíli zľakla, bol to predsa mamin priateľ.
Nečakané stretnutie
Víkend uplynul ako voda a ja som v nedeľu večer zase mierila na internát. Celú cestou späť a vlastne aj celý nasledujúci týždeň som na Juraja často myslela. Síce som si podobné myšlienky zakazovala, ale neustále sa vracali. A potom som raz uprostred týždňa išla z prednášky a cestu mi zastúpil práve "on". Vraj bol na akejsi konzultácii za kamarátom a čírou náhodou ma zbadal v dave.
Dali sme si spolu kávu v blízkej reštaurácii, smiali sa a vtipkovali. Bránila som sa tomu pomysleniu, ale jednoducho mi celý čas telom prechádzali isté vibrácie, Juraj ma neskutočne priťahoval. Keď mi pohladil ruku, bola som z toho úplne paf. On sa len pousmial a povedal, že na mňa od prvého stretnutia myslí vo dne v noci.
Nikdy mi neodpustí
Tak trochu sa za to hanbím, ale za pár hodín sme spolu skončili v hotelovej izbe. Týždne sme vzťah tajili, vôbec som nechodila domov, nemohla som sa mame pozrieť do očí. Potom sme sa obaja priznali. A ona s nami doslova vyrazila dvere. Od tej doby sa nestýkame.
Napísala som jej aspoň list, kde som sa pokúsila jej všetko vysvetliť, pretože telefóny mi neberie a na dverách vymenila zámky. Neodpovedala. Je mi to všetko veľmi ľúto, ale s Jurajom som proste šťastná.
