Wu-chan, šieste najväčšie mesto v Čínskej ľudovej republike, delí len hodinový let od Tangšanu, kde má svoj domov Slovenka Dana. Keď ju koncom minulého roka do epicentra koronavírusu zaviala práca, už vtedy ju upozorňovali, aby sa vyhýbala preplneným miestam. Zrejme v tom čase už domáci niečo tušili, len sa báli hovoriť viac.

 

Keďže angličtinu skoro nikto neovláda, naučila sa čínštinu.
Keďže angličtinu skoro nikto neovláda, naučila sa čínštinu.
Zdroj: archív DANY ČERMÁKOVEJ

Rúška sú vypredané

Vírus sa v plnej sile ukázal v období osláv čínskeho nového roka. Ako každý rok, aj tento sa Stredoslovenka vybrala s kamarátkami na dovolenku. Navštívili Mjanmarsko a Kambodžu. „Začiatkom februára som už mala byť v práci, ale od vlády prišla správa, že sú zatvorené všetky verejné miesta. Volal mi šéf, aby som svoj návrat odložila. Ako to už v Číne chodí, nikto nič nevie. Respektíve nesmú nič povedať. Hovoriť pravdu sa totiž nevypláca. Napríklad fotky, ktoré ľudia z nemocníc zverejnili, boli hneď blokované a vymazané,“ opisuje aktuálnu situáciu.

Okrem jedla idú najviac na odbyt rúška. Dana však nerobí paniku a je rada, že je v najkritickejšom období odcestovaná. Veď doma by aj tak nemohla vyjsť na ulicu. „Ale chcem vyzdvihnúť pohotovosť zdravotníkov dobrovoľníkov, ktorí napríklad na letiskách či staniciach merajú ľuďom teplotu.“

Keď má Číňan za kamaráta cudzinca, ide o prestíž.
Keď má Číňan za kamaráta cudzinca, ide o prestíž.
Zdroj: archív DANY ČERMÁKOVEJ

Informácie vláda selektuje

Hoci situácia v štáte s vyše 1,4 miliardy obyvateľov nie je od začiatku roka vôbec priaznivá, absolventka prekladateľstva a tlmočníctva si Čínsku ľudovú republiku rýchlo zamilovala. „Študovala som španielčinu a ruštinu. A keď hľadali v Pekingu multilingvistu na pozíciu manažéra, skúsila som to. A vyšlo to. Našim som oznámila, že odchádzam na pár mesiacov. A tie mesiace trvajú doteraz,“ smeje sa zakladateľka agentúry na sprostredkovanie programov pre mladých Slovákov, Čechov a Poliakov v Číne.

Prvé mesiace žila v Pekingu. Keďže štát je komunistickou veľmocou, zahraničné informácie dôkladne selektuje. Takže keď sa mladé dievča zžité so sociálnymi sieťami dozvedelo o ich blokácii, zostalo poriadne sklamané. Ale len dovtedy, kým jej noví priatelia neprezradili, ako môže všetky zákazy obísť.

Technológiami sú pred Európou o sto krokov vpred.
Technológiami sú pred Európou o sto krokov vpred.
Zdroj: archív DANY ČERMÁKOVEJ

Bezmocná v ďalekom svete

V osemmiliónovom meste, v ktorom býva, sú cudzinci skôr raritou. Preto dohovoriť sa po anglicky takmer nemožno. A tak sa naučila aj čínštinu. „Zažila som nielen kultúrny šok, ale nikto mi ani nerozumel. Po týždni som mala chuť odísť. Nemala som sa s kým porozprávať. Keď som si objednávala jedlo, modlila som sa, aby to nebol netopier, keďže prekladateľské softvéry vtedy neboli dokonalé,“ pokračuje Dana, ktorá tu napriek sympatiám nevidí svoju budúcnosť.

„Nefunguje tu sociálny systém. Od oblečenia cez jedlo až po elektroniku je všetko lacné. Ale keď vás skolí chrípka či máte boľavý zub, treba rozbiť prasiatko. Zdravotníctvo je luxus, ktorý si môže dovoliť len stredná a vyššia vrstva. Žijú podľa hesla – robme, nemíňajme, aby sme mali na doktora. Pre zdravotné ťažkosti si berú pôžičky, predávajú nehnuteľnosti, aby si zaplatili liečbu.“ Mimochodom, raz jej na stole skutočne pristál netopier. A to v podobe vývaru. Odmietla aj s rizikom, že urazí hostiteľa.

Napriek tomu, že má čínsku kuchyňu rada, netopiera by nezjedla.
Napriek tomu, že má čínsku kuchyňu rada, netopiera by nezjedla.
Zdroj: archív DANY ČERMÁKOVEJ