„Ešte ako pubertiaci sme sa začali kamarátiť a spolu sme ,vymetali‘ diskotéky. Najskôr sme boli dobrí kamaráti, ja som mala svoju lásku a on tú svoju. Až po rozchode s vtedajšími partnermi sme sa dali dokopy,“ spomína na začiatky sympatická blondínka. Vtedy mala 23 rokov a jej budúci manžel o štyri roky menej. Randili spolu rok a dva mesiace a potom sa vzali. „Mali sme sa veľmi radi, tak načo otáľať. Svadba bola v roku 1993 a veľmi sme si ju užili, mali sme zhruba sto hostí, veľa spoločných kamarátov,“ prezrádza dnes matka dvoch synov – 26-ročného Bohuša a Lukáša mladšieho o 7 rokov.

Stačil aj holobyt

Mladomanželia bývali štyri roky u Evkiných rodičov v dedine a potom sa presťahovali do jednoizbového bytu v Prešove. „Bolo super mať niečo vlastné. Hoci to bol holobyt, spomínam si, akú sme mali obaja obrovskú radosť.“ Začiatky však neboli vôbec ľahké. „Peňazí bolo málo. Museli sme si pomôcť sami, deti navštevovali krúžky, zariaďovali sme byt. Ale s Bohušom sme sa aj v takýchto neraz vypätých chvíľach vedeli podržať a to nás zbližovalo čoraz viac.“

Preukazovanie lásky musí byť

A v čom je podľa nej tajomstvo dlhotrvajúceho manželstva? „Kompromisy, láska a porozumenie. Preukazovanie lásky, prejavov úcty a, samozrejme, dôvery. Lebo ak si manželia neveria, stále žijú v strachu a upodozrievajú, čo sa môže negatívne prejaviť,“ prezrádza a dodáva: „Som skôr taký spontánny typ, kým manžel je viac rozvážny. Aj preto sa dobre dopĺňame. Niekedy to so mnou nemal ľahké, ale rokmi som sa upokojila. Keď sme sa pohádali, neustúpila som, bola som urazená a nerozprávala sa s ním až dva dni. Neskôr som však pochopila, že to nie je správne a že treba vedieť povedať prepáč.“

Manželmi sú 26 rokov.
Manželmi sú 26 rokov.
Zdroj: archív čitateľky

Krízy patria ku vzťahu

Hoci sú manželia spokojní a šťastní, aj oni prekonali manželskú krízu. „Pracovala som v istom obchode a neskôr ma povýšili na zástupkyňu. To však znamenalo tráviť v práci veľa času a deťom a Bohušovi som sa venovala málo. Manžel bol najprv ústretový, ale po čase ho to začalo hnevať. Ani som si to neuvedomovala, brala som to ako samozrejmosť, že sa vie perfektne postarať o deti. Porozprávali sme sa o tom a povedala som si, že peniaze nie sú všetko. V práci som dala výpoveď a našla si inú, síce slabšie platenú, ale boli sme šťastnejší. Po toľkých rokoch sa už nevieme pohádať, snažíme sa navzájom počúvať. Hádky sú zbytočné, nikdy neviete, čo sa môže stať, preto z domu neodchádzame nahnevaní.“

Spoločné rituály

Evička v domácnosti rada vyvára, ale vianočné a veľkonočné dobroty sú parketou manžela. Ako hovorí, vtedy mu v kuchyni nezavadzia. „Je to jeho rituál. Okrem toho máme ešte jeden, a to spoločné pitie kávy a večeranie. Tento okamih vieme vychutnať vždy, keď nám to čas dovolí. Manžela milujem aj on mňa, inak by sme spolu toľko rokov neboli.“

Manžel je o 4 roky mladší a majú spolu 2 synov.
Manžel je o 4 roky mladší a majú spolu 2 synov.
Zdroj: archív čitateľky

Rada na záver

„Veriť si a vedieť si užiť čas aj jeden bez druhého. Lebo každý potrebuje čas na seba a svoje koníčky. Zo začiatku som to veľmi netolerovala, ale časom som pochopila, že robím chybu. Lebo nikomu netreba obmedzovať jeho slobodu.“