Slovenka Ivana žije v Dalmácii: V Chorvátsku je bežné, že ľudia strávia tri hodiny na káve!

Ivana odišla v roku 2017 do Dánska kvôli škole, kde spoznala svojho chorvátskeho manžela. Keď sa zahľadí do minulosti, vraví, že to bola láska na prvý pohľad. Vtedy pracoval ako námorník na lodi, čo je veľmi bežná práca pre mnohých mužov zo Splitu, Rijeky, Zadaru a okolia. Ako vraví, pracoval na nákladnej lodi, ktorá prepravovala propán-bután. Často odchádzal na päť až šesť mesiacov do Indického alebo Tichého oceánu. V rámci tejto práce sa musel veľa vzdelávať, a tak ho poslali na kurz. „Tak sme sa spoznali, v Kodani, v minibare. Ani neviem, ako sa to stalo – bola to taká náhoda. Na začiatku vzťahu sme sa rozprávali iba po anglicky, lebo sme si absolútne nič nerozumeli,“ smeje sa.

Hrdí Chorváti

Žili v Dánsku, kde Ivka porodila ich prvé dieťa, synčeka. Odtiaľ zorganizovali v roku 2019 svadbu na diaľku. „Bola to krásna, ale náročná skúsenosť – kombinovaná slovensko-chorvátska svadba, kde sme mali aj redový tanec a čepčenie. Prišiel zbor z Prešova. Pre Chorvátov to bolo veľmi zaujímavé, ale pre mňa to bol veľmi stresujúci zážitok. Svadba bola plná hudby, harmoniky a množstva ľudí. Už by som si to však nikdy nezopakovala,“ delí sa o náročnú skúsenosť. Svadba sa konala v Katedrále svätého Jakuba v Šibeniku, ktorá je na zozname pamiatok UNESCO. „Na svadbe sa používajú vlajky preto, že sme hrdí na svoju krajinu. Chorvátsko je hrdý národ. Veľakrát sa na začiatku svadby hrá aj hymna,“ vysvetľuje, že po východe z kostola sa zapaľujú futbalové svetlice, hrá hlasná hudba a vlajky vejú nad hlavami ľudí.

Usadili sa v Chorvátsku

V roku 2020, na začiatku pandémie, sa presťahovali do Chorvátska a tam sa im narodilo druhé dieťa, dcérka. „Môj manžel medzitým už nechodil na loď. Po našom zoznámení absolvoval ešte jeden kontrakt na štyri mesiace, ale keď prišiel späť, už som bola tehotná a na loď sa viac nevrátil. Namiesto toho si našiel prácu v Dánsku, kde začal programovať pre dánsku firmu, aj keď predtým s programovaním nemal veľa skúseností,“ vysvetľuje, že firma mu dala možnosť vzdelávať sa a on teraz pre nich pracuje už šiesty rok.

Počuli ste už náš podcast? 

Najskôr tam plakala

Pre Slovenku, ktorá nikdy nebola v Chorvátsku, bolo toto presťahovanie obrovským šokom, najmä pre jazykovú bariéru. „V roku 2020 som vedela po chorvátsky len niekoľko slov, takže som sa cítila veľmi izolovane. Pamätám si, ako som v auguste 2020 plakala v manželovom náručí, že sa chcem vrátiť do Dánska alebo na Slovensko, pretože som si tu nedokázala zvyknúť, že ľudia sú tu čudní.“ Presťahovanie do Chorvátska bolo pre ňu veľkou zmenou. „Mám na Slovensku rodinu a tu som sa cítila sama, nikoho som nepoznala. Môj muž pracoval z domu a ja som bola s dieťaťom. Bolo to veľmi ťažké obdobie, ale vďaka môjmu mužovi som sa časom začala stretávať s ľuďmi, čítať chorvátske knihy a postupne som sa naučila chorvátsky jazyk. To mi veľmi pomohlo, začala som komunikovať so susedmi a s ľuďmi v obchode.“

Tri hodiny na káve

V roku 2021 začala už aj samotná Ivana pracovať pre chorvátsku firmu, to jej veľmi pomohlo zlepšiť sa v chorvátčine a cítiť sa viac ako súčasť komunity. „Život v Šibeniku, ktorý je prímorským mestom v Dalmácii, je iný ako vo vnútrozemí. Ľudia pri mori sú uvoľnenejší, nikam sa neponáhľajú a všetko robia v pohodovom tempe. To pre mňa bola veľká zmena, lebo som bola zvyknutá na to, že sa všetko robí načas. Tu hovoria guštať – užívať si život,“ ozrejmuje základné rozdiely, ktoré cíti medzi našimi krajinami. V Chorvátsku je podľa jej slov bežné, že ľudia strávia tri hodiny na káve, čo jej na začiatku pripadalo ako strata času. „Na Slovensku sa takto počas pracovného času na kávu nechodí, ale tu je to úplne normálne. Postupne som si však zvykla na tento pohodový dalmátsky štýl života, kde sa nikto nikam neponáhľa.“ Vraví i to, že všetci si viac-menej tikajú a atmosféra je uvoľnenejšia.

V jedle je veľký rozdiel

Netají sa tým, že jej chýba slovenské jedlo, najmä rožky a bryndza, ale zároveň si tam užíva miestne bioprodukty ako biouhorky, papriky, paradajky, figy, granátové jablká a žižule. Ešte jej chýbajú naše sladkosti a aj naše lieky, ktoré sa v Dalmácii nedajú zohnať v takom výbere. „Rozdiel medzi Chorvátskom a Slovenskom je určite v jedle. Tu sa je ľahšie, ryža, morské plody, domáca vypestovaná zelenina a podobne. „Určite v Chorvátsku ochutnajte crni rižot, dagnje na buzaru (mušle) i dalmatínsku pašticadu (akoby náš guláš), len chutí úplne inak,“ smeje sa. Ďalší rozdiel vidí v zdravotníctve. To majú, ako vraví, v Chorvátsku lepšie ako na Slovensku. „Keď máte problém, lekár vás hneď pošle na vyšetrenie a výsledky máte v ten istý deň. Aj nemocnice tu vyzerajú oveľa lepšie a s úrovňou starostlivosti som spokojná,“ konštatuje. Šibenik má veľa historických pamiatok a nádherných miest. Odporúča návštevu v máji, keď je príjemne teplo a ešte tam nie je toľko turistov.

Spočiatku ju to šokovalo

Jej život v Chorvátsku môžete sledovať aj na Instagrame @ivabrankic a vo voľnom čase sa venuje vyrábaniu sójových netoxických sviečok, ktoré nájdete na jej profile ako @candles_by_ivabrankic. Napriek tomu, že sa Chorvátsko stalo jej domovom, dodnes spomína na rozdiely, ktoré ju ohromili. Napríklad taká priamosť. „Chorváti vám povedia všetko, čo si myslia, čo ma na začiatku šokovalo. Napríklad, keď som bola tehotná a potom i čerstvo po pôrode, sa ma ľudia pýtali na detaily i tie intímne, ktoré by Slováci nikdy nespomenuli. Časom som si na to zvykla a teraz tiež hovorím priamo, čo si myslím,“ uzatvára úprimne.

Čo navštíviť podľa Ivany?
● Pláž Kosirina na ostrove Murter
● Ostrov oproti Šibeniku – Krapanj, ktorý je vhodný pre rodiny s deťmi
● Promenádu blízko Kanála sv. Ante v Šibeniku
● Kornati
● Primošten
● Etno village (Dalmatínsku etno dedinku)
● Katedrálu svätého Jakuba v Šibeniku
● Vodopád Krčić
● Izvor Cetine
● Biokovo nad Makarskou