Slovenka Katarína prežila časť svojho života v exotickom Iráne: Robiť tam TOTO sa rovná extáze!

Katka je zaujímavá žena, hoci ako vtipne poznamenala, jej syn tvrdí, že má tú najnudnejšiu prácu na svete – pracuje ako manažérka logistiky. Prekvapivo práve z tohto prostredia dokáže vyťažiť mnoho námetov pre jej srdcovú záležitosť, a to písanie, ktorému venuje najviac voľného času. Lásku k písmenám a príbehom zdedila po svojom starom otcovi, ktorý bol tiež spisovateľ. Dodnes po ňom opatruje 80-ročný písací stroj.

Krátko po sebe jej vyšli dva úspešné romány – Zákon príťažlivosti a Láska dvoch svetov. Sen o vydaní vlastnej knihy si splnila až po štyridsiatke. Keď sa pýtam, prečo sa neodhodlala vydať knihu skôr, odpovedá: „Niektoré veci v živote sa nedajú urýchliť. Môj ,vstup na scénu‘ prišiel v správnu chvíľu so správnymi ľuďmi po mojom boku. Práve súhra všetkých týchto okolností mi umožnila, aby som si splnila celoživotný sen. A moje pocity? Hovorí sa, že spisovateľ by mal vedieť opísať všetko, ale výraz na takú obrovskú eufóriu ešte nikdy nikto nevymyslel.“

Katarína prežila časť dospievania v Iráne. Vycestovala tam s mamou a bratom za otcom, ktorý tam bol hlavným technológom a spúšťal do prevádzky fabriku na výrobu porcelánových izolátorov. V Iráne pobudla dosť dlho na pomery dospievania a vtedajšieho režimu, ale stále to bolo kratšie, ako by si priala. Ako na ňu zapôsobila krajina, do ktorej sa asi bežný Slovák nevyberie na dovolenku? „Je to očarujúca krajina plná kontrastov, ale práve to je na nej také pôsobivé. Škoda, že u nás Irán prezentujú len v súvislosti s politickými konfliktmi, pretože si zaslúži viac. Je to pestrá krajina s bohatou históriu, úžasným kultúrnym dedičstvom a mimoriadnymi ľuďmi. Irán je dedičom kultúry, vzdelania a vedy Perzskej ríše,“ vymenúva.

Čo ju na Iráne najviac očarilo a čo bol, naopak, kultúrny šok? Aká je mentalita Iráncov v porovnaní so Slovákmi? Nadšene spomína: „V Iráne vás očarí všetko. Od ruchu veľkomesta až po pokoj a krásu miestnych oáz či mešity pokryté plátmi zlata. A ja som tam bola práve vo veku, keď ma bavilo hlavne nakupovanie. A nakupovať v Iráne sa rovná hotovej extáze! Takmer takej extáze, ako sa nechať pozvať na piknik pohostinnými domácimi obyvateľmi. Takých dobroprajných ľudí, ako sú Peržania, nestretnete nikde vo svete. Na kultúrne šoky nás vopred upozornil otec a poučil nás. V Iráne napríklad stále platia hrdelné tresty, ale možno práve vďaka nim je táto krajina veľmi bezpečná a je veľmi nepravdepodobné, že by vás niekto napríklad okradol.“

My Európanky sme zvyknuté na svoje práva a slobody. Aký mala Katka pocit z iránskych žien? Ako sa k nim muži správajú? „Iránski muži musia vedieť finančne zabezpečiť svoje manželky a správajú sa k nim s rešpektom. V Iráne však nie je prípustné, aby práve žena ,balila‘ chlapa, aj keby po ňom ohromne túžila. Jednoducho sa to nepatrí. Iránky sú však nastavené tak, že majú rady, ak ich dobývajú muži. Na verejnosti je to síce zložité, pretože nesmú prejavovať fyzickú náklonnosť, ale kde je vôľa, tam je cesta,“ usmieva sa.

Zaujíma ma, či jej neprekážalo, že musela chodiť zahalená. O Iráne je totiž známe, že príliš vyzývavo oblečené ženy rieši mravnostná polícia. Vysvetľuje: „Rozlúčila som sa s výstrihmi a minisukňami. Áno, v Iráne to bolo veľmi prísne, musíte si dať šatku, hneď ako vystúpite z lietadla. Ale zase som nemusela chodiť zahalená v čádore. To je typický odev hlavne pre staršie Iránky a ženy v ňom pripomínajú vrany. Ale mladšie ženy a dievčatá sa vedia obliecť veľmi pekne a štýlovo napriek obmedzeniam. Možno je to aj tým, že v Iráne dostať naozaj krásne a kvalitné látky. Ja som si napríklad urobila osobný štýlový doplnok z povinného hidžábu. Každý deň som si na hlavu dávala inú šatku a viazala som si ju ako slečny v kabriolete, kým ma istý fanatik neupozornil, že ju mám uviazanú zle. Tak potom som outfit dotvorila šik slnečnými okuliarmi,“ odľahčuje.

Katarína čerpala z miestnych reálií aj pri písaní svojej druhej knihy Láska dvoch svetov a na sociálnej sieti prezradila, že sama jednu lásku zanechala v Iráne. „Perzština je veľmi kvetnatá a obrazná reč. Dá sa v nej krásne lichotiť. Iránci dosť často rozprávajú v podobenstvách. Ja som bola v Teheráne počas svojich tínedžerských čias, takže tomu zodpovedala aj moja láska. Bol to mladý spolupracovník môjho otca. Mal krásne oči a doslova ma hypnotizoval pohľadom. Učil ma prvé slovíčka v perzštine. V tom veku sa dokážete rýchlo zamilovať, ale pomerne rýchlo aj odmilovať. Čo iné mi aj zostávalo, keď som sa musela vrátiť domov?“

Katka tvrdí, že Irán milovala. Ako mladá bola bezstarostná a jej rodina tam mala pomerne luxusné zabezpečenie. Videla vraj iba to, čo sa blyšťalo. Takže v tých časoch by tam chcela zostať žiť. Dnes je to už iné. Napriek tomu, že Irán je skvostná krajina a zanechal v nej nezabudnuteľné spomienky, predsa len má k Slovensku obrovský citový vzťah. Slovensko vždy bolo aj zostane jej domovom. Katka dnes žije v Nitre a písanie ostáva jej veľkou vášňou. Najväčším hnacím motorom sú pre ňu jej čitatelia. Ak vidí, že sa im jej knihy páčia, napĺňa a motivuje ju to. Je im za to nesmierne vďačná a určite ich odmení ďalšími príbehmi.