Slovenka Kika zmenila svoj život: Poslúchla svoje srdce a to, čo sa začalo diať vám vyrazí DYCH

Kika vraví, že vždy bola typ poslušného dievčatka. Vyštudovala ekonomiku a manažment. Našla si prácu vo veľkej korporácii. Keď sa pýtam, čo bol ten impulz, pre ktorý odišla, odpovedá: „Impulzov v mojom prípade bolo hneď niekoľko. Je to už dnes, tuším, bežné, že keď mladí ľudia nastúpia do veľkej firmy, po polroku vyhoria z psychickej, emočnej, vnútornej stránky. Netrpela som síce syndrómom vyhorenia, no tá práca mi nedávala zmysel, nenapĺňalo ma, čo robím. Cítila som sa ako v klietke, že to nie som ja.“ Spomína tiež, že nešlo o rozhodnutie zo dňa na deň. „V práci sme boli mladí kolektív, no napriek tomu sa nám vytratila iskra z očí. Povedala som si, že takto už nechcem pokračovať vo svojom živote.“

Začala sa nová životná etapa. Kika mala boľavú chrbticu, ktorá bola dôsledkom sedavého zamestnania. Mladá žena začala hľadať cvičenie, ktoré by jej pomohlo, a tak sa ocitla na hodine jogy. Po prvej hodine sa tam nemienila vrátiť, ale ako sama vraví, našťastie jej joga dala druhú šancu. Vďaka ásanam uľavila boľavej chrbtici, naťahovala svoje stuhnuté svaly a s úžasom pozorovala ich efekt nielen na telo, ale aj myseľ. Fascinovali ju vraj možnosti, ktoré joga ponúka, skúšala rôzne štýly a postupne zisťovala, že každá hodina je iná, čo inštruktor – to joga, napriek tomu, že je len jedna. Ako sa teda dostala k povolaniu lektorky jogy?

„Ako slepé kura k zrnu, ako sa hovorí,“ smeje sa mladá žena. „Na Slovensku som praktizovala jogu už päť rokov, a keď prišla možnosť spraviť si kurz, v rámci ktorého som musela odučiť pár hodín, zapáčilo sa mi to a to bol ten prvotný impulz,“ spomína na radosť z precvičovania. Zároveň mi rozpráva, čo všetko musela absolvovať. „Najskôr základný tréning ako klasický jogový inštruktor. Ten som absolvovala v Miláne. Všetky kurzy, ktoré mám, som vykonala v zahraničí. Mala som 200 hodín, čo je minimum, s ktorým človek začína. Znakom dobrého učiteľa je, že sa stále učí, a preto sa snažím aj ja sama neustále vzdelávať. Tak som prišla k štúdiu jogovej terapie, ktorú som absolvovala v Prahe u indických učiteľov. To štúdium trvalo ďalších 175 hodín a potom som bola dvakrát po sebe v Indii, kde som zakaždým absolvovala jogový výcvik trvajúci sto hodín.“ Kika vďaka joge precestovala mnohé krajiny, vzdelávala sa a nasávala informácie.

Dnes je inštruktorkou jogy, ako sa patrí, a vysvetľuje, že mnoho ľudí považuje jogu iba za nejaké fyzické cvičenie, no ona v sebe skrýva omnoho viac.

„Pravda je, že keď sa tomu človek venuje intenzívnejšie, príde na to, že sa dá pracovať s mysľou a počúvať svoju dušu. Jogu už ponímam ako spôsob myslenia. Napríklad bolesť má v našom živote zastúpenie. Mnohokrát máme najmä teraz, keď sme už takmer rok pod vplyvom pandémie, negatívne myšlienky. Sme nastavené na negatívnosť, čo nie je dobré. Nevravím, že máme byť len pozitívne, ani ja to tak nemám, som len človek a nie som na vrchole Tibetu napriek tomu, že som lektorkou jogy. Ide len o to, brať to, čo je teraz. Nezaoberať sa tým, prečo sa to stalo, ale ísť ďalej a riešiť len to, čo treba.“

V Amerike je vraj normálne, že jogoví terapeuti či inštruktori pomáhajú ľuďom so zotavovaním sa napríklad dychovými cvičeniami alebo relaxáciami, či meditáciami. Kika vraví, že na Slovensku to nie je úplne rozvinuté, ale toto je jej jogová cesta, ktorou sa chce uberať. „Nechcem povedať, že joga všetko vylieči, ale vie byť krásnym komponentom v holistickej rovine. V rámci svojej práce mám jogu pre začiatočníkov aj pre starších ľudí, no moja srdcová záležitosť je jin joga, ktorá je pasívna. Každá joga pracuje s fyzickými štruktúrami, teda jangovou časťou. Jin joga pracuje, naopak, s jemnými tkanivami. V niektorých cvičeniach zotrvávame aj sedem minút, je to veľmi hĺbavé a vnímavé cvičenie, kde človek pracuje s mysľou.“

Jogová terapia je podľa Kristíny ideálny doplnok liečby problémov alebo keď človek potrebuje nájsť samého seba. Ako vraví, to bol dôležitý krok aj v jej živote. V rámci jogovej terapie pracuje s ľuďmi individuálne a jej kurzy nájdete na www.yogakika.sk. Rieši problémy ako posttraumatický stres, problémy so spánkom, psychosomatické ochorenia.

„Je to združenie relaxácie, meditácie, dýchania aj fyzického cvičenia a očisty tela. Robím tiež zvukoterapiu s himalájskymi miskami a gongom, ktoré klientom prikladám na určité miesta alebo na ne hrám počas relaxácie. Robím aj jogu nitra, čo je hlboká relaxačno-meditačná technika. Počas karantény sa hlbšie venujem ženskému cyklu a chcela by som pomáhať aj iným ženám, aby si uvedomili, čo sa s nimi deje v rámci ich cyklu, a ako môže byť joga prínosná k tomuto porozumeniu,“ vraví jogínka, ktorá má teraz iba online lekcie. No využila tento čas naplno a naďalej pomáha ľuďom.

„Myslím, že na joge je skvelé, že ju môže robiť každý bez ohľadu na vek, váhu, výšku, vierovyznanie. Joga si každého nájde v ten správny čas, len človek musí byť tomu otvorený,“ dodáva.

- Minimalizmu. „Kedysi som mala veľa zbytočných vecí a práve joga ma naučila minimalizmu. Mám len to, čo reálne potrebujem. A zistila som, že toho až tak veľa nepotrebujem,“ vraví so smiechom.

- Súcitu. „Najmä súcitu k samej sebe, k druhým ľuďom aj k prírode. Ale aj vnímavosti, ako nebyť len pasažier, ale aj účastník.“

- Prítomnosti. Zároveň si uvedomuje, ako v minulosti stále myslela na to, čo príde, a teraz sa snaží vnímať len to, čo sa aktuálne deje. Podľa Kristínky sú najhoršie očakávania, lebo prinášajú najväčšie sklamania.

- Otvorenosti. „Naučila som sa úprimne a priamo povedať, čo si myslím. V joge je veľmi veľa pozícií, kde sa precvičuje otvorenosť napríklad hrudníka, bokov. Je to ukážka toho, ako joga krásne prepája telo a myseľ, takže keď pracujeme s telom, vplýva to na našu myseľ.“