Slovenka mala dosť veľkých firiem, pracuje v Chorvátsku s delfínmi: TOTO by sme chceli všetky!

Henrieta pracovala 15 rokov v logistickej spoločnosti zameranej na automobilový priemysel. Za posledné štyri roky postúpila na globálnu pozíciu riadenia kľúčových zákazníkov v tíme parížskej centrály. Cestovanie a osobné stretnutia so zákazníkmi boli nevyhnutnou súčasťou jej práce. Ako sama hovorí, rokovania v rôznych krajinách a rôznych jazykoch boli nesmierne obohacujúce, ale po tých rokoch cítila, že tempo tejto práce nie je udržateľné a žiadala sa jej zmena. „Priznám sa, že som nemala konkrétnu predstavu,“ vraví Henrieta. „Celé sa to začalo dvojtýždňovým pobytom pre dobrovoľníkov presne pred troma rokmi.“

Blue World Institut totiž v lete organizuje dobrovoľnícke stáže, kde si každý môže vyskúšať rolu morského biológa aj priamo v teréne pri pozorovaní a výskume delfínov v Jadranskom mori. A Henrieta si uvedomila, že je to presne to, čomu sa chce venovať. Inštitút je nezisková organizácia založená pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Veľmi dobre pracuje s možnosťami spolufinancovania výskumných projektov z eurofondov a ona si všimla, že svoju pridanú hodnotu málo zhodnocujú v podnikateľskom sektore. Ešte počas stáže im predstavila svoju víziu, ako by im vedela pomôcť, a ani sa nenazdala a už začala nový život na ostrove.

Henrieta vysvetľuje, že nová práca nie je až taká odlišná od tej, čo robila. Možno len v tom, že menej cestuje. Jej úlohou je totiž budovať sieť kontaktov ľudí z korporátnych firiem a svet „korporátu“ dobre pozná. „Na druhej strane mám kolegov výskumníkov, od ktorých som sa veľa naučila o biológii a ekosystéme. O delfínoch už môžem napísať aj dizertačku,“ smeje sa. Inštitút sa venuje trom hlavným oblastiam – výskumu, vzdelávaniu a ochrane morského prostredia. Výskum smeruje práve na veľké morské stavovce (delfíny, veľryby, morské korytnačky). „Kontinuálnym výskumom poukazujeme na hrozby, ako je napríklad hluk, odpad či prehnaný rybolov, predkladáme návrhy na ochranu a taktiež svoje poznatky transformujeme do vzdelávacích programov.“

Henrieta nám vysvetlila, že delfíny najviac ohrozuje hluk, ten im spôsobuje stres. Ale ohrozujú ich aj rybárske siete, do ktorých keď sa zamotajú, nevedia vyjsť nad hladinu, nadýchnuť sa a, žiaľ, umierajú. Korytnačky zase ohrozuje znečistenie mora plastmi. Ich obľúbenou potravou sú medúzy a ľahko si ich pomýlia s plávajúcim plastovým vreckom. „Na ostrove máme aj záchranné centrum pre korytnačky. Funguje od roku 2013, práve tu máme štyri, ktoré sú úspešne uzdravené a čakajú na pustenie do mora, keď sa ešte trochu viac oteplí.“

Na ostrove Lošinj, kde sídli inštitút a pracuje aj Henrieta, majú aj edukačné centrum, kde poznatky z výskumu sprístupňujú širokej verejnosti. „Návštevníci nás môžu navštíviť počas celého roka. Dozvedia sa o samotnej biológii a ekológii morských stavovcov prostredníctvom panelov, virtuálnej reality, výkladov a tak ďalej. V lete ponúkame v spolupráci s dcérskou spoločnosťou Dolphin Watching pozorovanie delfínov v ich prirodzenom prostredí,“ vysvetľuje Henrieta a dodáva, že podporujú aj študentov. Počas každého semestra majú aspoň štyroch študentov z odboru biológie, environmentalistiky či podobných odvetví.

Chorvátsko je Henriete veľmi blízke, pretože sa narodila v bývalej Juhoslávii, a hoci sa na začiatku 90. rokov presťahovali na Slovensko, keďže Henrietina mama je Slovenka, a väčšinu života prežila práve v Bratislave, do Chorvátska chodila každý rok a verila, že sa na Balkán niekedy vráti. Stalo sa. „V podstate žijem svoj sen. Úplne som zapadla do miestnej komunity, prijala ich spôsob života a veľa som sa naučila o súžití človeka, mora a prírody. Na ostrove sa deň odvíja v závislosti od toho, aký vietor fúka... Ak je južný (jugo), všetko sa spomalí. Naopak, severovýchodný (bura) vietor vysušuje a ochladzuje – ideálny deň na vyvesenie bielizne,“ smeje sa Henrieta.

V cresko-lošinjskom archipelágu žije približne 200 rezidentných delfínov. Poznáme ich podľa chrbtovej plutvy, ktorá je u každého jedinca jedinečná, tak ako u ľudí odtlačok prsta. Výskumníci dávajú delfínom aj mená, počas pandémie dostali aj aktuálne mená Omikron a Delta. Chrbtová plutva sa počas života mení, rastie alebo má napríklad nové škrabance a podobne. Preto je dôležité kontinuálne ich pozorovať a zaznamenávať vývoj. Delfínov nijako neoznačujeme ani sa ich nedotýkame. Používame jedine neinvazívnu metódu fotoidentifikácie. Koniec koncov, je zákonom zakázané kŕmiť či inak ich kontaktovať. Mláďa po narodení zostáva vedľa matky tri alebo štyri roky, a tak so stopercentnou určitosťou vieme určiť rodokmeň po mame… Otec, žiaľ, zostáva neznámy.

Významný podiel na financovaní výskumu a ochrany má darcovstvo od jednotlivcov. Od samého začiatku tak majú zavedený program Adopt a dolphin, teda adoptuj si delfína. Ide o symbolickú adopciu konkrétneho delfína. Darca si zvolí balíček a podľa toho aj výšku finančného daru. Na rok sa automaticky  stávate aj ich členom. Môžete si to pozrieť na stránke www.adopt-a-dolphin.org