Slovenka, pred ktorou majú rešpekt aj svetoví futbalisti

Aká je u vás atmosféra tesne pred odletom do Juhoafrickej republiky?

Je to trochu hektické, pretože všetko sa nám rúca, čo sa dá. Rodičom buchlo kúrenie, auto majú havarované, svokra má ruku v sadre. Na jednej strane sa teším, na druhej strane mi je smutno, že nebudem tak dlho s detičkami. Ale zasa, teším sa, lebo určite prídu za mnou.

Ako reagujú deti? Neprehovárajú vás, aby ste zostali?

Dcéra má jeden rok, ešte to tak nevníma. Ale syn má tri a pol roka a celý čas tvrdí, ako sa veľmi teší, že ide do Afriky a uvidí slona. Takže on sa aj teší, že príde za mnou na výlet.

Ako dlho sa na majstrovstvách zdržíte?

Vyše jeden a pol mesiaca.

To je dosť dlhá doba.

Je to dlhá doba, ale tým, že príde rodina za mnou, budem mať obveselenie. Naberiem novú energiu a potom môžem opäť pracovať.

Kto sa postará o deti a manžela?

Postarajú sa sami o seba. Príde k nám aj manželova mamina a bude sa starať o manžela, manžel o deti a deti im budú robiť program. Vždy pred cestou zvyknem pripraviť manuál na deti. Všetci tak vedia, čo a kedy jesť, robiť. Manžel mi s deťmi pomáha od ich narodenia. Vie, čo s nimi. Patrí k mužom, ktorí chápu, že deti vyrastú veľmi rýchlo a treba si to užiť, takže nemám vôbec žiadne obavy.

Ste v kontakte, keď ste na cestách?

Budeme si skypovať. Dúfam, že bude všetko fungovať. Pri jednej z mojich ciest, keď som bola v Číne, bol problém s internetom a skype nefungoval, keďže v Číne fungujú určité obmedzenia. Dúfam, že Juhoafrická republika nie je na tom podobne a budeme sa môcť porozprávať a vidieť s deťmi.

Koľko kufrov si so sebou beriete?

Beriem si len jeden, ale za to poriadne veľký. Nezvyknem si baliť žiadne talizmany, ale teším sa keď príde manžel s detičkami. Nezvyknem si nosiť ani talizmany z krajín, ktoré navštívim, ale skôr knihy s fotografiami tej ktorej krajiny. Málo fotím, nemám toľko invencie, aby som si sama fotila a preto z každej krajiny, ktorú navštívim, či už služobne alebo len tak na dovolenke, si nosím knihu.

Bez čoho sa do Afriky nepohnete?

Určite bez topánok, pretože tam nachodím veľmi veľa kilometrov. Teraz nie kvôli tomu, že by som chodila na výlety, ale mám na starosti štadión Elis Park v Johannesburgu a denne ho prejdem niekoľkokrát od vrchu až po spodok, takže práve kvôli tomu.

Koľko párov si vezmete?

Teraz je tam zima, takže niečo na chladnejšie obdobie, niečo pohodlné - nejaké tenisky, potom niečo elegantné a určite niečo na safari.

VIDEO - Slovenka sa balí do juhoafrického Johannesburgu

Čo vám ešte nesmie chýbať?

Základné veci, ktoré žena potrebuje. Ale pri každom mojom výlete sa teším, že keď otvorím kufor, vždy tam nájdem niečo od manžela. Naposledy som si našla aj obrázok od syna, takže sa teším, čo to bude tentoraz. Priamo na mieste dostaneme aj nové uniformy. Každé majstrovstvá máme nové. Teraz by sme mali dostať tmavomodré s malým emblémikom FIFA.

Študovali ste nemčinu a neskôr ste vyštudovali divadelnú fakultu. Od divadla ste sa dostali k športu, čo je trochu kľukatá cesta. Čím si vás šport získal?

Na divadelnej fakulte som získala vedomosti, čo sa týka prejavu, státia pred kamerou, komunikácie s ľuďmi, ktorí sú na opačnej strane a to mi pomohlo, keď som pracovala ako moderátorka v televízii a neskôr redaktorka v rádiu. Od toho bol už len krôčik k tomu, aby som si vybrala nejakú oblasť, či už politiku, šport alebo kultúru. A mne učaroval šport. Takže to je ten skok od divadla k športu. V tej dobe však veľa športových redaktoriek zrejme nebolo. Vtedy nás bolo veľmi málo. Pamätám si, že som mala jednu kolegyňu v Novom Čase, ktorá sa venovala športu. Dnes ich je žien venujúcich sa športu oveľa viac a športovci si na ne aj zvykli.

Ako je možné, že Slovenka, príjemná a sympatická blondínka, stretne zástupcov FIFA a tí jej ponúknu pozíciu hovorkyne?

Pracovala som v Slovenskom futbalovom zväze, kde som mala na starosti prácu s médiami a ich organizácia médií a práca s nimi počas zápasov. Tam si ma všimol zástupca FIFA, dal echo ďalej do Zürichu a tam sa rozhodli, že to so mnou vyskúšajú. Asi boli spokojní, keďže pre FIFA pracujem už piaty rok.

Čo všetko potrebujete ovládať pri výkone svojej funkcie? Niekto by mohol povedať, že ste pekná sympatická a okrášľujete mužský kolektív.

To je skôr myslenie, ktoré prevláda tu na Slovensku, kde si väčšina ľudí myslí, že keď pracujem v mužskom kolektíve, to je tá priorita. Medzinárodná futbalová federácia určite takéto kritériá nemá. Všimli si skôr moju prácu. Tam je úplne bežné, že ženy pracujú medzi mužmi. Skôr na Slovensku je ťažšie chodiť v mužských topánkach.

VIDEO - Karolína hovorí o svojej práci

Ako sa vám spolupracuje s mužmi?

Znova by som to porovnala s prácou na Slovensku, keď som začínala a veľa tých žien v športe nepracovalo a spočiatku ma nebrali vážne. Musela som vynaložiť veľa úsilia, aby ma začali brať vážne, či už športovci alebo novinári. Potom to bolo podobné s kolegami, keď som začala pracovať na zväze. Vždy to bolo akýsi boj o dôveru, že to zvládnem. Keď som prešla do FIFA, tento problém tam zrazu nebol, čo svedčí aj o tom, že prvoradá je moja práca. Keď som mala aj muža asistenta, brali to tak, že áno, si tu, tak asi niečo vieš, niečo by som sa od teba mal naučiť. Prebieha to asi takto a nie, že ty si žena, ako si sa sem dostala?

Počas vašej kariéry sa vám podaril úžasná vec. Na tlačovú konferenciu ste dostali aj bývalého futbalového brankára nemeckej reprezentácie Olivera Kahna, o ktorom sa hovorí, že je dosť nepríjemný.

On je skôr výbušný a impulzívny, nie nepríjemný. Viem, že to bolo po zápase, kde prehrali, dostali dva góly a dokonca mal natrhnuté obočie. Mal právo byť nahnevaný. Možno to bolo aj tým, že hovorím po nemecky a všade na týchto podujatiach je hlavným dorozumievacím jazykom angličtina. Možno tým, že počul svoju rodnú reč, som ho obmäkčila a na tú tlačovku prišiel. Je to jeden z mojich úspechov.

David Beckham, Thierry Henry a ďalší známi charizmatickí a slávni futbalisti, s ktorými sa vám určite podarilo neraz stretnúť. Poznáte sa s nimi aj osobne?

Stretla som sa s nimi, aj s mnohými ďalšími ako je Diego Maradona, taliansky futbalový brankár Gianluigi Buffon a ďalší. Nedá sa hovoriť o žiadnom priateľstve. S niektorými sa stretnem len toľko, že si podáme ruku a odvediem ich na tlačovú besedu. Ale s niektorými, ako je Thierry Henry som asi hodinu debatovala pri čakaní na štúdio a bola to fakt zaujímavá debata. Čiže ten kontakt s tými ľuďmi je, ale o nejakom nadväzovaní priateľstiev sa nedá hovoriť. Nie je na to ani čas. Hráči prídu, odohrajú zápas a idú do iného mesta.

Karolína dostane aj tento rok novú uniformu.

Ako na vás zapôsobil Thierry Henry?

Veľmi príjemne, bola som prekvapená najmä tým, ako dokázal takmer hodinu a pol stáť s novinármi a odpovedať im na otázky. V podstate sa ho všetci, ktorí chodili za ním, pýtali na to isté. Po zápase bol unavený, avšak nemal problém s tým, že sa ho opäť niekto pýta na to isté. Je to veľmi príjemný muž.

Z úspešných športovcov vyžaruje charizma a mnohí z nich sú stredobodom pozornosti žien. Manžel nežiarli ani trochu?

Nemyslím si. Tu je dôležitá dôvera. Keď jeden druhému dôveruje, nemôže vzniknúť problém.

Podporuje vás v tom, čo robíte?

Určite áno, bez podpory rodiny by sa táto práca robiť nedala. Rodinné zázemie je jedno z najdôležitejších kritérií, aby som mohla robiť takúto prácu.

V marci ste ako jediná Slovenka v histórii prešli so sprievodom deviatimi krajinami Európy s cennou trofejou FIFA. V čom spočíva jej cena?

Trofej je cenná práve tým, že sa jej nesmie dotknúť len tak hocikto, iba víťazi a prezidenti krajín, čím jej cena stúpa. Tá trofej je síce osemnásťkarátová, váži vyše 6 kilogramov, ale jej cena nespočíva len v cene zlata.

Kde sa vám najviac páčilo?

Veľmi sa mi páčilo v Taliansku, kde z nej boli ľudia úplne vo vytržení. Niektorým z toho, že pri nej mohli stáť, bolo doslova do plaču. Veľmi sa mi páčilo aj vo Francúzsku, kde trofej a celý event roztancovali všetkých Francúzov. Úžasná atmosféra bola aj na Slovensku. Podujatie, ktoré pripravili v Žiline bolo presne to, čo sme očakávali. Trofej vítalo takmer desaťtisíc Slovákov, ktorí sa pritom bavili, tancovali a skandovali.

Športujete?

Keď mám na to čas, mám veľmi rada aerobik a už sa teším, kedy budem chodiť na bicykel.

A čo futbalové a hokejové prenosy? Sledujete ich doma s manželom?

Sledujeme futbal, hokej už aj so synom. Dokonca už pozná pokriky, ako: Chlapci do toho, nebojte sa ničoho. Sedíme tu pri televízii a spolu fandíme.

Akým spôsobom relaxujete?

Mojím najpríjemnejším relaxom bola práca, ale odkedy prišla rodina, tak sú to moje deti a záhrada. V poslednej dobe ma to začalo nesmierne baviť hrabať sa v záhrade a sadiť kvetinky. Jasné, že detičky mi pritom pomáhajú. To je môj relax a samozrejme, víkendy, prechádzky s rodinou, výlety do prírody.

Karolína Lamačová - Ducká (37) má s médiami bohaté skúsenosti. Začínala v rádiu, neskôr pôsobila v televízii. Šport, ktorému sa venovala, ju napokon doviedol na pozíciu hovorkyne Slovenského futbalového zväzu, kde si ju všimol zástupca Medzinárodnej futbalovej federácie FIFA. Na pozícii hovorkyne už pracuje päť rokov. Stará sa o novinárov na svetových šampionátoch a naposledy bola ako jediná Slovenka súčasťou sprievodu s cennou trofejou FIFA, ktorá putovala 9 krajinami Európy. V juhoafrickom Johannesburgu bude pôsobiť až do konca majstrovstiev sveta vo futbale. Je vydatá. Má dve deti, syna Lukáša a dcéru Lindu.