Slovenka Tatiana pečie vychýrené medovníčky: V čom sa skrýva tajomstvo jej sladkých výrobkov?

Nadšená pekárka 

Tatiana

• Rada fotí, a to hlavne prírodu.
• Jej záľubou je aj maľovanie akvarelovou technikou.
• Navštevuje tretí rok ZUŠ, výtvarný odbor pre dospelých.

Pani Tatiana začala robiť medovníčky každé Vianoce už počas strednej školy, ale len pre seba. „Nezačala som s klasickými medovníkmi, ale hneď od začiatku to boli trojrozmerné medovníčky. Buď som urobila medovníkovú chalúpku, alebo soby a sane,“ spomína, že vždy ju bavili veľké výzvy. Keď začínala, internet ani sociálne siete neboli plné receptov, takže sa spoliehala hlavne na seba a svoju fantáziu a ešte... „Vychádzal časopis Rady a nápady, v ktorom boli dvakrát do roka fotky medovníkov a nejaké recepty. Všetko, čo viem, som sa naučila sama metódou pokus – omyl a nemenila by som.“ Ako vraví, ak na to prídete samy, tak si to určite zapamätáte a nabudúce sa chybám vyhnete. „Jediný kurz, ktorý som absolvovala, bol kurz maľovania portrétu na medovník.“

Začalo sa to výstavou

V pečení ju posunula spolupráca. Asi pred šiestimi rokmi ju oslovili včelári, aby upiekla pár medovníkov na včelársku výstavu. „Mali obrovský úspech, hneď sa všetky minuli a na ďalšie dni výstavy som musela dorábať ďalšie. Robila som medovníčky ešte na ďalšie výstavy a všetky sa vždy minuli, z čoho som mala obrovskú radosť.“ Postupne začala robiť medovníky aj pre rodinu a známych. „Zo začiatku vianočné, potom na rôzne oslavy, svadby. Postupom času sa moje medovníčky dostali do všetkých kútov sveta.“ Nedávno mala, ako vraví, tú česť robiť medovníkovú chalúpku s čičmianskym vzorom, ktorá bola dar pre pápeža Františka. „Chalúpka ho zaujala, z čoho sa veľmi teším,“ hovorí s radosťou.

Nie je to práca

Medovníčky robí popri invalidnom dôchodku. „Nie je to môj hlavný príjem ani to nikdy nebudem brať ako prácu, lebo by to bolo hneď vidieť. Musíte to mať v sebe, v srdci, každá medovnikárka vám dosvedčí, že keď vás to raz chytí, tak sa to už nepustí a stáva sa z toho láska na celý život,“ hovorí s láskou k remeslu. S medovníkmi jej veľmi pomáha aj manžel. „Niektoré veci si pečiem sama, ale veľa upečie aj on a vie úžasne zalievať medovníky, a to tak, že je poleva krásna, hladká,“ teší sa z pomocníka.

Najdôležitejšia ingrediencia

Všetky ženy v jej rodine používajú jeden recept, ale Táničkini synovci vždy tvrdili, že tie jej sú aj tak najlepšie. Vychýrená medovnikárka sa aj teraz stretáva s tým, že ak dá niekomu recept, dotyčný tvrdí, že ich nemá také dobré ako ona. Prečo je to tak? „Veľa závisí od použitých surovín – múka z mlyna, kvalitný med a medovníkové korenie. Kvalitnými surovinami docielite krásnu farbu medovníka.“ No Tánička prezradila, čo je pri pečení najpodstatnejšie. „Aj tak je tou najdôležitejšou ingredienciou láska, ak ju dáte do toho, čo robíte, tak to vidieť, cítiť.“

Zdobenie je umenie

Recept na medovníky zdedila po mame. „V rodine ho máme už niekoľko generácií. Používam ho na všetky druhy medovníkov – či sú to medovníky na jedenie, na zdobenie, či trojrozmerné medovníčky.“ Pečenie však nie je všetko, šikovná žena ich aj prekrásne zdobí. „Na to používam rôzne techniky, asi neexistuje žiadna, ktorú by som ne­ovládala na vysokej úrovni. Ale aj tak budú pre mňa vždy takou srdcovou záležitosťou klasické medovníčky zdobené bielou polevou. Pre mňa bude navždy top, keď vynikne krásna medová farba doplnená jemným bielym zdobením,“ prezradila.

Skúša rôzne techniky

Vždy sa snaží robiť originálne veci, a tak stále vymýšľa niečo nové, ako sú napríklad vyrezávané medovníky a z nich vyskladané rôzne tvary. „Tento rok som ako prvá na Slovensku začala používať techniku vitráže na medovníky. Postupne ju začali skúšať niektoré medovnikárky a to ma teší. Takto určujem trendy v zdobení aj pre ostatné a pre mnohé som inšpiráciou. Moje vitrážové medovníčky sú typické tým, že vitrážou väčšinou robím ľudové vzory a vyplnené plochy sú veľmi maličké.“ Podľa nej je to síce veľmi náročné, ale výsledný efekt stojí za to. „Teraz sú síce moderné medovníky, ktoré sú celé zaliate, pri ktorých ani nevidíte, či je to vôbec medovník alebo nejaká sušienka. Napriek tomu som momentálne na sociálnych sieťach zaujala celý svet svojimi prírodnými medovníkmi zdobenými bielym, čo ma veľmi teší,“ hovorí s nadšením.

Slúžia aj ako liek

Pani Táňa vraví, že sa stále snaží na sebe pracovať, zdokonaľovať sa, pretože vždy sa dá všetko urobiť lepšie. A to ju posúva ďalej. „Keď zdobím, tak väčšinou neviem, ako bude nakoniec medovník vyzerať, keďže vždy zdobím tak, ako to cítim. Potom ma veľmi tešia reakcie, keď ľudia vidia na medovníčkoch, že sú robené srdcom.“ Nedávno do jednej rodiny posielala dva adventné vence a pár dní potom prišla požiadavka na ďalšie dva. „Pani má vážne zdravotné problémy a vďaka mojim medovníkovým adventným vencom sa jej polepšilo. Chcela by mať niečo také krásne v každej izbe. Niekedy netreba drahé lieky, aj medovníčky dokážu liečiť.“

Čarovná chalúpka

Inšpiráciu pani Táňa hľadá všade okolo seba. „Mám vytvorené úžasné prostredie vo svojej medovníkovej chalúpke, ktorú mi postavil manžel so synom, s pomocou rodiny a známych. Kto do nej príde, tak povie, že tu chce zostať. Je v nej nejaké kúzlo, ktoré spôsobuje, že je tu všetkým tak dobre a radi sa sem vracajú.“ Kúzelná žena má okrem medovníkov kopu iných záľub. „Okrem medovníkov rada pečiem zákusky, tie klasické viem piecť už od strednej školy, teraz skúšam rôzne nové dezerty a zatiaľ sa mi vždy podarili. Som zo včelárskej rodiny, otec aj starý otec boli včelári a ja idem v ich šľapajach. Chováme včely, máme vyše dvadsať rodín.“ Táňa vraví, že bez svojich najbližších by nemohla robiť to, čo ju baví. „Bez podpory rodiny by to nešlo, a preto som im veľmi vďačná, že môžem robiť to, čo milujem.“ 

Inšpirujeme sa navzájom

Monika Kováčiková z Vrútok

Medovníčky sú jej srdcová záležitosť, venuje sa im 13 rokov a stále objavuje v zdobení čosi nové, aby boli čoraz krajšie. A pre naše čitateľky prezradila svoj overený recept: „Recept používam stále ten istý, základ je cesto dobre spracovať a nechať v chlade odpočívať dobre zabalené, pokojne aj niekoľko dní. S takto dobre odpočinutým cestom sa skvelo pracuje. Je ako plastelína, nemusí sa toľko podsýpať múkou.“

Čo potrebujete:

● 500 g hladkej muky

● 150 g práškového cukru

● 2 vajcia, 1 žĺtok

● 3 lyžice medu

● 125 g masla alebo stuženého tuku     (Palmarín)

● 1 zarovnanú lyžičku sódy     bikarbóny

● kakao a perníkové korenie podľa oka

Pečieme na 170 °C asi 10 minút. Závisí od rúry. Po upečení potrieme celým vajíčkom, vodou a posypeme troškou práškového cukru.