Valéria rada spomína na svoju prababku vždy, keď má pocit, že jej materstvo prerastá cez hlavu. „Tá mala 17 detí a asi by sa schuti zasmiala na tom, že dnes sa materstvo s troma deťmi považuje za mnohopočetné,“ smeje sa mladá žena a dodáva, že počet detí si s manželom nikdy neplánovali. „Máme tri deti a snažíme sa užívať si život plnými dúškami. Keď prídu ďalšie, verím, že nám to radosť zo života len umocní.“
Len zachovať pokoj
Materstvo mladú mamičku mnohému naučilo, predovšetkým schopnosti zachovať pokoj. „Pri deťoch je nespočetne veľa situácií, ktoré dokážu vyviesť z miery. Či už ide o tie menej podstatné ako neporiadok v obývačke alebo o výraznejšie ako zmrazenie kariérnych plánov,“ vysvetľuje Valéria. „Snažím sa zachovať pokoj v každej sfére či situácii v živote, lebo s deťmi nič nejde podľa plánu. Odkedy na to pozerám cez takýto filter, milujem jedinečnosť každého dňa a nové výzvy, ktoré mi v podstate len pripomínajú, čo je v živote skutočne dôležité.“
Nie sú obmedzením
Kým ešte nemali s manželom deti, žili pomerne spoločenský život. Milujú divadlo, hudbu či šport. „Je pochopiteľné, že tieto veci šli bokom. Ale nerada to nazývam obmedzením. Vnímam to ako zmenu. Je predsa prirodzené, že keď matka dojčí dieťa, nemôže noci tráviť na koncertoch. Alebo ísť do divadla, keď nám dcéry nemá kto postrážiť. Nehovorím, že by sa rodičia svojich záľub či plánov mali vzdať, no je potrebné zmeniť k nim prístup a realizovať ich v možnostiach, ktoré rodičovstvo umožňuje,“ objasňuje svoj postoj, ktorý jej pomáha neupadať do smútku, ak veci nefungujú ako predtým.
Vzťah mamy a otca je kľúčový
„Myslím si, že v rodine je najdôležitejší vzťah mamy a otca. Keď v ňom vládne harmónia, všetci môžu čerpať energiu. Aj my sa snažíme, aby tá láska medzi nami bola skutočne živá. Snažíme sa starať jeden o druhého a pomáhať si. Občas od ľudí dostanem poklonu, ako skvele zvládam materstvo. Nie som žiadna superžena. Starostlivosť o deti zvládam, lebo na ne nie som sama,“ priznáva sympatická mama, ktorá by chcela byť matkou, na ktorú sa deti môžu spoľahnúť. Ale tiež takou, pre ktorú majú ich problémy prednosť pred svetskými starosťami. Ktorá ich počúva a pozerá im do očí, keď jej niečo hovoria. „Chcem, aby nikdy nepochybovali o tom, či ich ľúbim. Aby nemali pocit, že sú mi na príťaž. Aby cítili, že sú mojím zmyslom života.“
