Slovenka Valéria je 6 rokov na materskej a vôbec sa nesťažuje: 1 vec je v manželstve kľúčová

Valéria rada spomína na svoju prababku vždy, keď má pocit, že jej materstvo prerastá cez hlavu. „Tá mala 17 detí a asi by sa schuti zasmiala na tom, že dnes sa materstvo s troma deťmi považuje za mnohopočetné,“ smeje sa mladá žena a dodáva, že počet detí si s manželom nikdy neplánovali. „Máme tri deti a snažíme sa užívať si život plnými dúškami. Keď prídu ďalšie, verím, že nám to radosť zo života len umocní.“

Materstvo mladú mamičku mnohému naučilo, predovšetkým schopnosti zachovať pokoj. „Pri deťoch je nespočetne veľa situácií, ktoré dokážu vyviesť z miery. Či už ide o tie menej podstatné ako neporiadok v obývačke alebo o výraznejšie ako zmrazenie kariérnych plánov,“ vysvetľuje Valéria. „Snažím sa zachovať pokoj v každej sfére či situácii v živote, lebo s deťmi nič nejde podľa plánu. Odkedy na to pozerám cez takýto filter, milujem jedinečnosť každého dňa a nové výzvy, ktoré mi v podstate len pripomínajú, čo je v živote skutočne dôležité.“

Kým ešte nemali s manželom deti, žili pomerne spoločenský život. Milujú divadlo, hudbu či šport. „Je pochopiteľné, že tieto veci šli bokom. Ale nerada to nazývam obmedzením. Vnímam to ako zmenu. Je predsa prirodzené, že keď matka dojčí dieťa, nemôže noci tráviť na koncertoch. Alebo ísť do divadla, keď nám dcéry nemá kto postrážiť. Nehovorím, že by sa rodičia svojich záľub či plánov mali vzdať, no je potrebné zmeniť k nim prístup a realizovať ich v možnostiach, ktoré rodičovstvo umožňuje,“ objasňuje svoj postoj, ktorý jej pomáha neupadať do smútku, ak veci nefungujú ako predtým.

„Myslím si, že v rodine je najdôležitejší vzťah mamy a otca. Keď v ňom vládne harmónia, všetci môžu čerpať energiu. Aj my sa snažíme, aby tá láska medzi nami bola skutočne živá. Snažíme sa starať jeden o druhého a pomáhať si. Občas od ľudí dostanem poklonu, ako skvele zvládam materstvo. Nie som žiadna superžena. Starostlivosť o deti zvládam, lebo na ne nie som sama,“ priznáva sympatická mama, ktorá by chcela byť matkou, na ktorú sa deti môžu spoľahnúť. Ale tiež takou, pre ktorú majú ich problémy prednosť pred svetskými starosťami. Ktorá ich počúva a pozerá im do očí, keď jej niečo hovoria. „Chcem, aby nikdy nepochybovali o tom, či ich ľúbim. Aby nemali pocit, že sú mi na príťaž. Aby cítili, že sú mojím zmyslom života.“

● Treba si uvedomiť, že čas je liekom na veľa problémov. Často venujeme zbytočne veľa energie „problémom“, ako je detský spánok, detská kolika či denný režim. Niekedy stačí len vydržať a namiesto pocitu zlyhávania pod tlakom novodobej preinformovanosti sa treba starať o dennodenné nachádzanie pokoja vo víre materských povinností.

● Je na každej matke, aby si našla ten svoj ostrov, kde by dokázala načerpať silu. Pre mňa to bolo napríklad cvičenie.

● Treba si uvedomiť, že materstvo je stav, ktorý sa nedá zmeniť. Keď nie sme spokojné s partnerom či prácou, môžeme sa rozísť, dať výpoveď. Keď nie sme spokojné v úlohe matky, jediné, čo môžeme zmeniť, je svoj postoj k nemu. Buď budeme vnímať deti ako nepriateľov, ktorí nás oberajú o čas a nervy, alebo otvoríme oči a zavalí nás láska.

● S deťmi sa život nekončí. Nemusia nás obmedzovať v ničom, keď ich nasilu nebudeme od seba oddeľovať. Len si spomeňte, ako zvykneme argumentovať – nejdem na ten výlet, lebo malý má soplík; nejdem najlepšej kamarátke na svadbu, lebo mám malé bábätko; nemôžem cvičiť, lebo mám málo času. Sú to možno maličkosti, no práve z tých sa skladá život. A ten nám takým prístupom môže pretiecť pomedzi prsty a z tej prázdnoty budeme viniť svoje deti. Je to len o tom, ako sa na veci pozeráme. Ak sa sústredíme na pozitíva a hľadáme spôsob, ako si život užívať aj s deťmi, práve ony nám tú radosť zo života znásobia.

Tento zážitok by sa dal rozpísať na knihu. Pretože vydať sa s deťmi na druhý koniec sveta, vydržať 30-hodinový let a potom precestovať s ďalšími 5 deťmi celú krajinu, chce rodičovskú odvahu. Mnohí sa im čudovali, ale Valéria si povedala, že dôvody, prečo neísť, sa dajú nájsť stále. A tak to riskli a urobili dobre. Pretože práve tento výlet ich utvrdil, že deti nie sú prekážkou absolútne v ničom.

Dohodli sa - nepohádať sa

Bola to ich prvá dovolenka s deťmi, a tak si povedali, že dôležité je nepohádať sa, lebo nespokojnosť detí, rýchle presuny na medzinárodných letiskách sú momenty, ktoré sú stresujúce. Ale ak si oni zachovajú pokoj, vydržia to aj deti. Aj vďaka tomu prežili také mrzutosti ako málo jedla na ceste tam, pretože si Valéria naivne myslela, že deti zjedia to, čo bude podávané v lietadle, alebo fakt, že si zabalili zbytočne veľa vecí a aj kočík, ktorý ani raz nevyužili.

Aj s 8 deťmi sa dá oddýchnuť

V Tasmánii žili u sestry, ktorá má päť detí. V jednej domácnosti ich bolo teda 12, z toho 8 detí (vo veku 1, 2, 2, 4, 5, 6, 8, 9 rokov). Napriek tomu si 6 týždňov užili a oddýchli. „Veľa ľudí si myslí, že to musel byť chaos a stres, aj sa nás na to sugestívne pýtali, ale nič také sme nezažili. Deti sa hrali väčšinou spoločne, väčší dávali pozor na menších. Som vďačná za to, že to mohli naše dcérky zažiť. Bolo pre mňa fascinujúce pozorovať ich, ako reagujú na nové podnety. Pochopila som, že deti zvládnu oveľa viac, ako si myslíme. A že prehnaná starosť o ne často brzdí ich osobnostný rozvoj, samostatnosť či kreativitu,“ uzatvára Valéria.

Valéria mala rada šport odjakživa, ale nevedela si naň nájsť čas. Teraz sa smeje, keďže cvičí viac ako kedysi. Možno je to tým, že dnes ho vníma ako príjemné rozptýlenie.

Chudla celý život

Bola ten typ, čo stále chudla. „Hnala som sa za peknou postavou, no robila som to impulzívne a bez rozmyslu. Keď som bola na seba prísna, schudla som, no stačilo poľaviť a kilá išli zase hore. Počas každého tehotenstva som pribrala cez 25 kíl. Po treťom pôrode som cítila, že to chcem urobiť inak a natrvalo. A prvýkrát to nebolo len o chudnutí, ale aj o zdraví, preto to prestala byť pre mňa tortúra,“ tvrdí blogerka, ktorej články o tom, ako schudla, majú taký úspech, že začala radiť aj iným na blogu Život fitmamy.

Vyvážená strava stačí

Zavedenie zdravého stravovania do rodiny fungovalo preto, že to nebolo nasilu a zo dňa na deň. „Nemám rada extrémy. Keď ma deti poprosia o parené buchty či palacinky s nutelou, rada ich urobím, no dávam pozor, aby to nebolo často. Som toho názoru, že vyvážená zdravá strava by mala tvoriť 80 až 90 % jedálneho lístka a zvyšok môže byť aj nejaká ,hlúposť‘.“