Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Slovenka Veronika si splnila odvážny sen: Neuveríte, čo sa jej podarilo stvoriť na Zemplíne!

Veronika nadviazala na rodinné kvetinárstvo, ale farmu si urobila po svojom.

Zdroj: barboragirman

Reklama
Soňa Andrisíková

Soňa Andrisíková

redaktorka týždenníka Nový Čas pre ženy

Pre Veroniku Veľkovú (29) z Vojčíc je charakteristické, že vždy pracuje s úsmevom na tvári. Jej cesta za vysnívanou kvetinovou farmou, ktorá je krásna svojou inakosťou, nebola jednoduchá a trvala istý čas. No oplatilo sa. Stvorila ju podľa svojich predstáv.

„Východoslovenská nížina je miesto, kde som vyrástla a kde sme s rodinou založili kvetinovú farmu. Poznala som krajinu, pôdu i správanie počasia, ostatné bolo ovplyvnené záujmom o výtvarné umenie, potrebou tráviť čas vonku v prírode, ale aj tým, že pri práci s kvetmi som vyrastala,“ vysvetľuje, ako sa zrodil nápad. „Napriek tomu, že sa práci s kvetmi venujeme už dve desaťročia, kvetinová farma oslávila ešte len svoj prvý rok existencie. Vznikla totiž prirodzeným prechodom z klasickej ,kvetinárčiny‘ vo forme kamennej predajne, ktorú vlastnila moja mama, na menej tradičnú – moju divokú, prevažne svadobnú, no stále s kvetmi z dovozu.“

Veronika poznamenáva, že až v roku 2018 jej v hlave skrsol nápad kvetinovej farmy. Potom nasledovali malé kroky k jej založeniu. Dnešnú podobu farmy tvorí jedna trávnato-bylinkovo-burinová záhrada, levanduľové pole i kvetinové lány v záhrade. Za to, že kvetinová farma existuje, vďačí hlavne rodičom. „Sú mi veľkou oporou, zachraňujú farmu teplou stravou, skúsenosťami, technickou podporou, pochvalou, tvrdohlavosťou a mnohým ďalším,“ prezrádza Veronika s láskou v očiach. Zároveň sa vraj okolo projektu kvet._ pohybuje viacero skvelých fotografov, ktorých pohľad, názor i kritika formujú smerovanie kvetinovej farmy, za čo je majiteľka vďačná. 

Zdroj: barboragirman

Miluje výtvarné umenie a prírodu, a tak spojila tieto veci dokopy a vytvára umenie z kvetov.

Ponuka je pestrá

Vo svojej práci s kvetmi ponúka rôzne služby. „Základ tvorí viazanie kytíc a vencov na objednávku, ďalej sú to kvetinové umelecké dielne, ale i svadobné výzdoby, dekorovanie rozličných priestorov či udalostí. V neposlednom rade, každoročne organizujeme levanduľový samozber.“ Práve samozber je niečo nové, čo prináša ľuďom radosť z vlastnoručne natrhanej levandule. A táto akcia samozberu oslovila na Facebooku aj nás, a tak sme Veroniku vlastne našli...

Mám radosť z toho, keď objavíme nejaký nami nepoznaný druh a môžeme ho použiť, sledovať, čo sa s ním bude diať, ako sa bude meniť, rozvíjať i odkvitať.

—  

U nás netradičné

Nám sa možno zdá, že podnikanie v takej oblasti práve na Zemplíne, kde má každý záhradku, je rizikové, ale Veronika vysvetľuje: „Je to jednoducho podnikanie ako každé iné a kdekoľvek. Ako akákoľvek iná činnosť má svoje výhody i nevýhody. Uvažovanie o lokálnom trhu sa mení na základe nás všetkých, pretože práve my ten trh tvoríme. Je našou voľbou, či si vyberieme možnosť podporiť lokálnych predajcov, či už sú na východe, alebo kdekoľvek inde.“ Tento postoj jej dodáva odvahu púšťať sa do nových vecí. „Kvetinové farmy vo svete nie sú netradičné, dokonca u našich českých susedov ich je ako maku. Slovensko ich má o čosi menej, ale určite vám odporúčam nejakú v okolí nájsť a tešiť sa z ich skvelej práce a lokálnych kvetov, nech sa z netradičného stane úplne bežné,“ vraví s úsmevom mladá žena.

Zdroj: archív V. V., BARBORA GIRMANOVÁ, Lavju.ooo, ONDREJ RYCHNAVSKÝ

Kedysi sme boli zvyknuté na jednu ružu s ozdobou, dnes je to iné. Inšpiráciou je samotná príroda.

Divoké kytice miluje

Okolie na farmu reaguje rôzne. V mnohých prípadoch veľmi pozitívne. Vraví, že ich práca je jedinečná v prostredí, v ktorom sa nachádzajú. Ako by charakterizovala svoju kvetinovú farmu Veronika? „Často u nás nájdete tradičné kvety, ktoré si ešte pamätáte zo záhrad starých mám, zviazané do veľkých farebných rôznorodých kytíc. Netradične. Divoko. S nádychom prírody, ale i umenia. Dlhé roky nás v kvetinárstvach obklopovali tradičné varianty, napríklad jedna ruža s ozdobou. My sme sa rozhodli pozrieť na kvet._ inak,“ vysvetľuje majiteľka svoje zámery. Je viac než jasné, že nedokážu vyhovieť požiadavkám všetkých. Podľa Veroniky jediné, čo môžu urobiť, je byť tu pre ľudí, ktorým ich práca vyhovuje, zaujíma a teší ich.

Ženie ju sama príroda

Veronika rozpráva o svojej práci s láskou, pokorou, no i s určitou vášňou. Chvíľami mám pocit, že sa rozprávame o umení a nie o kvetoch. Čo ju v tvorbe poháňa vpred? „Pri tvorbe kytíc nás ženie sama príroda, radosť z toho, keď objavíme nejaký nami nepoznaný druh a môžeme ho použiť, sledovať, čo sa s ním bude diať, ako sa bude meniť, rozvíjať i odkvitať. Pri pestovaní je to hlavne zvedavosť, ktorá posúva vpred.“ Zároveň sú to vraj aj otázky, ako to či ono vypestovať, koľko to bude trvať, v akom čase to bude kvitnúť a či je to v našich podmienkach možné.

Zdroj: archív V. V., BARBORA GIRMANOVÁ, Lavju.ooo, ONDREJ RYCHNAVSKÝ

Kytice a vence viaže zo sezónnych kvetov a bylín.

Prirodzenosť a aktuálnosť priamo zo záhrady

Na záver sa pýtam Veroniky, kde berie inšpiráciu na svoju tvorbu kytíc a kvetinových výzdob, ktoré sú pestré a niektoré nám vyrážajú dych. „Trend, typ a mnohokrát aj formu kytice určuje príroda. Veľkosť, farebnosť kvetov sa nedá ovplyvniť. Subjektívny výber pravdaže robím, takže sú to varianty mojich predstáv s ohľadom na zákazníka. Tvorba je priamoúmerná ponuke, ktorá aktuálne rastie v záhradách,“ usmieva sa inšpiratívna umelkyňa, ktorej tvorbu si môžete pozrieť na www.kvet.online/, ale aj na Instagrame kvet._ či Facebooku, kde nájdete aj aktuálne udalosti na farme. 

Vyberáme pre vás niečo PLUS

Autor článku

Soňa Andrisíková

redaktorka týždenníka Nový Čas pre ženy

Ako študentka som sa vždy tešila na nové vydanie Nového Času pre ženy a jeho pestrý obsah. Dnes mám to šťastie, že ho spolu s mojimi kolegyňami tvorím pre vás aj ja a veľmi ma to baví. Rada prinášam v jednotlivých rubrikách nové informácie, zaujímavé postrehy, i moje vlastné myšlienky. Okrem domácnosti, vzťahov, zdravia, ezoteriky či hlavnej témy, píšem aj skutočné príbehy, ktoré sa stali mojou srdcovkou. Keď som začala spracovávať príbehy, ktoré vytvoril sám život, prišla tá najväčšia radosť z práce v časopise. Rada dostávam do povedomia osudy žien, ktoré nemajú v živote na ružiach ustlané a napriek tomu sa nevzdali. Rovnako obľubujem také, v ktorých sa ženy inšpirujú navzájom. Vďaka nim i ja sama napredujem.