Sľúbili jej prácu v Česku, po príchode zostala v šoku: Keď TO zbadala, nezmohla sa na slovo!

Stalo sa to po tom, čo som odišla za prácou do Českej republiky. Nebolo to prvýkrát. Už som tam raz bola a spoznala aj kamarátku, ktorá si tam našla prácu a zostala. Ja som sa vrátila na Slovensko. Vlastne to nebola až taká blízka kamarátka, skôr dobrá známa, ale asi som ju tak chcela vnímať.

Najprv som jej chcela pomôcť, hlavne keď ma párkrát požiadala o finančnú pôžičku. Evidentne mala nedostatok peňazí, ale nemohla som jej požičať, lebo sama som nemala peniaze. Rozhodla som sa, že lepšie spravím, ak prídem priamo za ňou do Česka a  skúsim ju prehovoriť, aby sme sa obe vrátili späť na Slovensko. Predstavovala som si, že si budeme bližšie a skôr si budeme vedieť pomôcť. Dúfala som, že si nájdeme prácu a budeme sa povzbudzovať, aby sme sa z toho vyhrabali.

Keď som jej povedala o svojich plánoch, bola nadšená, ale nie z návratu, len z môjho príchodu za ňou.
Začala mi vysvetľovať, že sa neoplatí vracať sa na Slovensko a že sa nemám čoho báť, lebo má vo vyhliadke robotu aj pre mňa. A to prostredníctvom agentúry, cez ktorú bola zamestnaná vo fabrike.

Tak som si to celé premyslela a odvážne som odcestovala za ňou, že možno sa nám nakoniec zmení život tam.
Ešte pred odchodom som si overila, či naozaj pre mňa majú prácu. Potvrdil mi to aj koordinátor podniku. Ale hneď po príchode som zistila, že ubytovanie je katastrofálne. Kamarátka bývala v prerobenej, zapratanej krajčírskej dielni, kde nemalo nič svoje miesto.

O tom mi vôbec nehovorila. Hneď ako som sa ubytovala, prišiel za mnou správca ubytovne a oznámil mi, že za ubytovanie budem hradiť plnú sumu a vopred, nie iba určitú časť, ako to majú zamestnanci podniku. Zostala som prekvapená, ale napriek tomu som sa nedala vyviesť z miery a snažila som sa získať doklad o ubytovaní, keďže celá budova na mňa pôsobila dojmom, akoby mala každú chvíľu spadnúť.

Navyše som správcovi veľmi nepadla do oka a od prvej chvíle mi dával najavo svoju averziu, keď sa ma dosť nemiestne začal vypytovať, či u nás doma robotu nemáme a odkiaľ sa vlastne s kamarátkou poznám. Keďže na cestu tam som minula svoje posledné nasporené peniaze, nemala som mu ako zaplatiť dopredu, tak mi jednoducho oznámil, že časť dlhu si odpracujem umývaním haly.

Asi najväčšie sklamanie ma však čakalo po víkende, keď mi zavolali z roboty, že do nej nenastúpim, pretože už pre mňa nemajú miesto. A vraj sľúbená práca! Celá nešťastná som teda volala domov rodičom, aby mi poslali peniaze na cestu domov, pretože mi ani na to nezostalo. Dokonca ani kamarátku som nepresvedčila, aby sa so mnou vrátila na Slovensko, tá ostala napriek horším pracovným a platovým podmienkam tam.

Pre mňa je to poučenie, že sa už nebudem spoliehať na dobré slovo, ale všetko ohľadom práce a ubytovania si vopred zistím a prácu si budem hľadať iba oficiálnou cestou. Lebo, našťastie, sa mi nič nestalo, len ma oklamali...

Martina

To, čo sa stalo Martine, je teraz v čase čiernej práce a internetových podvodníkov takmer štandardná situácia. Porušenie pracovného prísľubu nie je také neobvyklé, ale keď sa na to človek spolieha a nemá peniaze, môže to byť katastrofa. Aj preto si dávajte pozor pri výbere zamestnávateľa a poriadne si ho preverte, aby to naozaj neskončilo ešte horšie.