Smutný koniec lásky: Z jej milujúceho muža sa stal násilník a alkoholik...TOTO urobil ich dcére

S Pavlom som sa spoznala ešte na strednej škole. Bol inteligentný, mal namierené na vysokú. Ja som až také veľké plány nemala, ale ako osemnásťročnej sa mi veľmi páčilo, že vie, čo chce od života. Po maturite sme premýšľali, čo s nami ďalej, keďže mal odísť do iného mesta. Boli sme do seba veľmi zamilovaní, nechceli sme žiť od seba. Išla som teda s ním a bývali sme v podnájme. Zarábala som ako predavačka v potravinách, on študoval a chodil na brigádu. Boli sme nevýslovne šťastní. Po roku spoločného života, keď sme sa ani raz nepohádali, ma požiadal o ruku a ja som bola na vrchole blaha.

Neskôr sme si kúpili útulný dvoj­izbový bytík, ktorý sme si postupne zariaďovali. Paľkovi sa darilo v práci aj škola ho veľmi bavila. Milovala som ho celým svojím srdcom a vždy som zasnene počúvala, ako sníva o našej budúcnosti. No tá nakoniec nebola taká, akú sme si naplánovali. Hoci som brala antikoncepciu, otehotnela som. Keď som mu to oznámila, bol v šoku a ja som zažila prvú hádku v našom inak dokonalom vzťahu. Nikdy som ho nepočula čo i len zvýšiť hlas a teraz zúril a kričal. Keď som mu povedala, že sem-tam som si zabudla vziať tabletku, povedal mi, že som primitívna hlupaňa. S plačom som sa zavrela do kúpeľne. Keď sa však upokojil, ospravedlnil sa mi a ja som si myslela, že všetko bude ako predtým. No nebolo, už nikdy.

Odvtedy bol Paľo viac podráždený. Dokonca ma posielal na potrat, ale to by som nedokázala. Správal sa ku mne čoraz chladnejšie a to ma veľmi bolelo. Tak silno som ho ľúbila. Zorganizovali sme menšiu svadbu, len pre úzky okruh rodiny. Na nej ma prvýkrát ponížil, keď mi podgurážený alkoholom vykričal, ako som ho sklamala svojím nezodpovedným správaním, že žiadne decko ešte nechcel a mal pre nás pripravenú úplne inú budúcnosť. Zvyšok svadby som preplakala. Odvtedy sa Pavol oddával alkoholovému opojeniu čoraz častejšie a takmer vždy sa opakoval ten istý scenár ponižovania, že som hlúpa predavačka a vďaka nemu som sa mohla mať lepšie, ale sama som si to celé pokazila. Vravela som si, že má pravdu. Ale aj to, že keď vytriezvie, bude dobre, niekedy bolo, inokedy nebolo.

Odkedy sa nám narodilo dieťa, všetko sa len zhoršilo. Bábätko bolo uplakané a jeho krik nedovoľoval Paľovi v pokoji sa učiť. Do práce chodil neskoro a unavený. S Miškou mi vôbec nepomáhal, priečilo sa mu na ňu čo i len pozrieť, vraj nám pokazila život. Neskôr býval buď v študovni, alebo v práci. Ja som bola ako tieň, unavená a nešťastná. Žili sme z ruky do úst, nevychádzali sme s peniazmi, požičiavali sme si od rodičov. Nakoniec musel môj muž odísť zo školy a nájsť si trvalú prácu. Nie takú, akú si predstavoval, ale takú, aká aktuálne bola, aby nás uživil. Ešte viac ma znenávidel a aj svoju dcéru. Pavol bol nešťastný a deprimovaný, nerozprával sa so mnou a mala som tušenie, že mi zahýba. Keď som sa ho na to opýtala, prišla prvá facka. Môj milovaný Paľko, moja životná láska, sa neštítil udrieť ma. Bolesť, hanba, potupa a napriek tomu som ho istým spôsobom mala rada. Keď prišiel z baru, iba ma ponižoval, nadával mi a obviňoval zo zničeného života aj kariéry. Najhoršie vtedy bolo, že som si to všetko dovolila vpustiť do hlavy a myslela som si, že si to zaslúžim. Takto som s ním žila jedenásť rokov.

Paľo pre alkohol prišiel neraz o prácu. Pil už, kedykoľvek mal chuť. Často som sa aj s Miškou utekala schovať k susede, starej žene, ktorá žila v byte oproti. Mala som roztrasený žalúdok vždy, keď som počula, že nedokáže trafiť do kľúčovej dierky. Vedela som, čo bude nasledovať. Nadávky, šomranie a nezriedka aj bitka. Večné ponižovanie a obavy o seba i našu dcéru. Tá sa otcovskej lásky nikdy nedočkala. Pozeral na ňu ako na dôvod svojho zničeného života. Pár promile z môjho kedysi milého a láskavého Paľa s výzorom neviniatka urobilo nebezpečného grobiana. Preplakané noci a skazený vlastný život som ešte zniesla, ale keď napitý udrel Mišku, ktorá sa postavila medzi neho a mňa, aby ma chránila, vedela som, že takto nemôžeme žiť navždy

Veľakrát som ho žiadala, aby prestal, no ignoroval všetky prosby i plač. Keď moja mama počas jednej návštevy videla modrinu na Miškinom líci, musela som vyjsť s pravdou von. Naši vedeli, že Pavol pije ako dúha, ale nie, že je takýto agresívny. Vinou toho sa zo mňa stala ustráchaná bytosť, ktorá sa strhne pri najmenšom ruchu. Mame som sa vtedy zverila, že si vybíja na mne zlosť, nadáva mi a bez hanby ma podvádza. Najhoršie je, že jeho agresiu zažila na sebe aj Miška. Ešte v ten deň mama s otcom zobrali z bytu mňa i Mišku a ubytovali nás u seba. Dodali mi odvahu, že takto žiť nemusím. Mama mi dohodla termín u psychológa a ja sa odvtedy snažím postaviť na nohy. Rodičia mi poskytli domov a novú nádej. Starajú sa o nás s láskou, ktorá nám roky chýbala.

Hoci Paľo bol párkrát búchať na ich dvere, aby som sa vrátila, v podstate to bol len výmysel jeho opitej mysle. V skutočnosti mu nechýbam, a tak jeho neohlásené návštevy postupne ustali. Rozviedli sme sa a ja sa učím znovu dôverovať mužom. Milovala som ho z celej duše, rokmi sa však z neho stal pre mňa cudzí človek. Dnes môžem povedať, že ho až nenávidím. No našťastie mám okolo seba ľudí, ktorí ma majú stále radi, a viem, že dokážem všetko, čo si zaumienim, aby sa moja dcéra mala v živote dobre a dostala lásku, ktorú tak veľmi potrebuje.