Smutný príbeh: Priateľka chcela zachrániť manželstvo dieťaťom, stal sa opak! Až začala piť...

Po skončení základnej školy som sa prihlásila na obchodnú akadémiu. Tam som sa zoznámila s Marcelou. Po skončení strednej školy sme sa zamestnali ako účtovníčky v jednej významnej firme. Vo firme Marcela spoznala kolegu Tomáša a začali spolu chodiť. Po dvoch rokoch sa vzali. Nedarilo sa im mať deti a založiť kompletnú rodinu, čo bolo ich veľkou túžbou i cieľom.
Rozhodli sa pre umelé oplodnenie. Dvakrát ho Marcela absolvovala na Slovensku, ale ani na prvý, ani na druhýkrát sa to nepodarilo. Rozhodli sa absolvovať ho v Česku na jednej významnej klinike. Bohužiaľ, ani na tretíkrát sa to nepodarilo. Tak sa s manželom dohodli, že si dieťa adoptujú. A tak skoro dva roky čakali...

Až raz podvečer zazvonil u nich telefón. Volali im z nemocnice, že majú pre nich krásneho chlapčeka. Mali z tejto správy obrovskú radosť. Hneď na budúci týždeň nahlásili v práci dovolenku. Na druhý deň navštívili detské obchody a nakúpili všetko, čo bolo potrebné. Tá suma, ktorú na druhý deň minuli, nebola malá, ale ich šťastie bolo neopísateľné.

Na tretí deň sa vybrali do nemocnice. Tam im pani lekárka priniesla krásneho chlapčeka. Šťastie, ktoré prežívali, sa nedá opísať slovami. Dali mu meno Viktor.

Konečne sa stali šťastnou rodinou. Čas bežal a Viktor rástol. Keď mal tri roky, začal navštevovať škôlku. Často sa im učiteľky sťažovali na jeho správanie, že ubližuje deťom. Tak sa mu vždy snažili vysvetliť, aby to nerobil.

Zlom v ich spoločnom živote nastal až vtedy, keď Viktor nastúpil do prvého ročníka základnej školy. Učenie ho nebavilo a Marcela s manželom sa veľmi snažili, aby to prekonali. Učili sa s ním denne aj tri hodiny.

Chlapec mal však vzťah k hudbe, a tak ho prihlásili na základnú umeleckú školu. Bol mimoriadne nadaný na hru na hudobných nástrojoch. A čo bolo pre rodičov i okolie veľmi zvláštne, chlapec ako rástol, mal čoraz tmavšiu pleť. Rodičia nechceli rómske dieťa. Právnička nakoniec vypátrala, že Viktora porodila nejaká maturantka, ktorá ho mala s rómskym hudobníkom.

Tomáša však každodenné učenie s Viktorom začalo unavovať. Čím ďalej, tým viac času trávil  mimo rodiny s kamarátmi aj priateľkami. Tak sa stalo to, čo Marcela nikdy nechcela. Nastala taká kríza, že rozvod sa stal nevyhnutnosťou.

Viktor vyrastal v striedavej starostlivosti. Na Marcelu toho bolo priveľa, čím ďalej, tým viac siahala po fľaši s alkoholom. Dohováranie rodičov ani známych jej nijako nepomáhalo.
Po dlhom čase, keď sme sa stretli na káve, som jej od srdca povedala a poprosila ju, aby to nevzdávala a začala svoju situáciu riešiť.

O pár dní mi volala Marcela. Oznámila mi, že koncom mesiaca nastupuje na protialkoholické liečenie. Pevne verím, že nájde v sebe dostatok sily a vôle, že to hlavne kvôli sebe i Viktorovi zvládne. Veľmi jej držím palce!