Ani najlepší komici neuspeli! Nikto ju nerozosmial za žiadne peniaze! Aké tajomstvo skrývala?

Až neskôr vyšlo najavo, čo sa skutočne skrývalo za jej „vystúpením“. Sober Sue pravdepodobne trpela formou paralýzy tvárových svalov, ktorá jej znemožňovala smiať sa či meniť výraz. Ale tento fakt nebol nikdy nikým potvrdený. Podľa niektorých zdrojov ju objavil a nasadil divadelný manažér Willie Hammerstein, ktorý si bol istý, že ju žiadny komik nerozosmeje. Ponukou vysokého honoráru (ktorý nikto nemohol vyhrať) si divadlo zabezpečilo stály prílev divákov aj vystupujúcich zadarmo. Marketingový majstrovský ťah sa dodnes spomína ako jeden z najbizarnejších prípadov zábavného priemyslu.

Celý prípad však vyvoláva množstvo otázok. Lebo terčom podvodu vlastne malo byť publikum, na ktorom divadlo zarábalo. Ale bola Sue vedomou súčasťou podvodu? Vedela vôbec, že sa z nej stáva atrakcia len kvôli diagnóze? A samotní zabávači – rovnako boli obeťou triku alebo spolupáchateľmi zábavného priemyslu, ktorý využíval ľudskú odlišnosť ako atrakciu a vedeli presne, čo robia?

Ale vieme aj to, že dlho po tom, čo prestala účinkovať, sa meno Sober Sue v šoubiznise naďalej používalo ako metafora pre obzvlášť náročné publikum. Napríklad recenzie komédií často tvrdili, že predstavenie bolo také vtipné, že by dokázalo rozosmiať aj Sober Sue. Sober Sue pred viac ako 100 rokmi bola súčasťou zábavy, ktorá zahŕňala aj ľudskú zvedavosť týkajúcu sa ľudských zvláštností – rovnako ako v prípadoch „fúzatých dám“ či ľudí s extrémnou výškou.

Objavili sa aj iné ženy, ktoré si toto meno osvojili. New York Times spomína „Sober Sue“ v inom divadle a v 40. rokoch sa istá Susan Cole vydávala za túto legendárnu osobnosť na jarmokoch. Tieto ženy buď pokračovali v pôvodnom koncepte, alebo len využívali značku, ktorá sa stala slávnou. V roku 1947 zaznamenal Chester Times kuriózny incident, jedna z vystupujúcich „Sober Sue“ vystúpila z autobusu omylom o 500 míľ skôr a dostala sa do mesta Media. Miestni obyvatelia ju pozvali na večeru. Ani vtedy sa neusmiala. Ani pri jedle, ani pri žartoch, ani pri odchode. Ako sama poznamenala: „V mojom biznise sa úsmev nevypláca, až kým zaň niekto nezaplatí.“