Nedávno som sa zoznámila s Larisou, ktorá ťažké časy zažila ešte za socializmu. V decembri 1988 bolo v Arménsku silné zemetrasenie. Boli to najťažšie Vianoce, aké kedy Larisa zažila. Jej manžel bol v bytovke, keď sa dom pri zemetrasení zrútil ako domček z karát. Dom sa prepadol akoby pod zem. Vieme si to predstaviť, keďže v Turecku je to aktuálne podobne.
Našťastie Larisa ani tri deti neboli doma. Neostalo im nič. Ich starostlivý, pracovitý a milovaný otec ostal v troskách. Ostali bez bývania, peňazí, oblečení len v tom, čo mali na sebe. Larisa mala našťastie sestru, ktorá ich prichýlila. V dvojizbovom byte žili ôsmi ľudia, Larisa bola rozhodnutá nejako sa osamostatniť.
Raz prišiel Larisin švagor, že spoznal chlapa zo Slovenska, ktorý sa ponúkol, že sa ožení s Larisou, samozrejme, za peniaze, aby sa dostala na Slovensko, mala kde bývať a získala naše občianstvo. Dušan sa jej na prvý pohľad veľmi nepozdával, ale v tej chvíli to bolo jediné možné riešenie. Larisa mu dala skoro všetky peniaze, ktoré mala našetrené.
Pokračovanie príbehu na ďalšej strane!
