Šokujúci príbeh: Anna klamala na súde, aby získala DETI! UF, malo to zničujúce následky

Bol to pre mňa obrovský šok, keď mi Janko po pätnástich rokoch spoločného života, spania na jednej posteli, pätnástich spoločných dovolenkách, dvoch deťoch oznámil, že je koniec. Povedal mi to jednou vetou: „Zamiloval som sa do inej ženy...“

Dodnes si presne pamätám, aký to bol pocit, keď vyslovil tú vetu, akoby sa mi pod nohami trhala zem. Jednoducho všetko zahodil. Tie roky milovania aj hádok, problémov a ich riešenia, krásnych chvíľ, keď sme boli šťastní. Všetky naše spomienky pošliapal a mňa ponížil. Nestála som mu viac za to, aby ma miloval. Ešte v ten istý večer odišiel za svojou novou priateľkou. A ja som sa čudovala, ako dlho to museli plánovať? Ako dlho poznal tú ženu a zároveň žil so mnou? Premohlo ma zúfalstvo, bola som otrasená, ale, samozrejme, snažila som sa zostať silná kvôli deťom.

Moje deti – Riško a Tinka – boli pre mňa všetkým. Po jeho odchode mi zostali len ony. Celé moje šťastie. Pár mesiacov po rozchode prišiel druhý šok. Janko požiadal o zverenie detí do výlučnej starostlivosti. Chcel, aby s ním bývali, pretože sa sťahovali preč a s priateľkou chceli tvoriť novú rodinu. Ak bolo na svete niečo, čo som naozaj nechcela, tak to bolo toto. Nejaká cudzia žena, ktorú som vnímala ako príčinu svojho nešťastia, bude vychovávať moje deti? Nikdy! Len cez moju mŕtvolu. Okrem toho, ako sa vôbec opovažuje navrhnúť mi to? Svoju rodinu odhodil ako starú handru, očividne mu bolo všetko jedno a radšej sa zabával s mladou milenkou. A teraz si s ňou založí novú rodinu s mojimi deťmi? To nemohol myslieť vážne. Prečo bol taký odhodlaný správať sa ako starostlivý otec, keď počas manželstva som sa ja starala o deti? Pre mňa to bolo jasné – Ján za žiadnych okolností nesmie dostať deti do starostlivosti. Už len predstava, že moje deti budú bývať s ním a jeho milenkou, bola hrozná, a že by sa mi postupne čoraz viac odcudzovali a zostala by som sama… Ach, ako mi to mohol urobiť? A čo ak si Riško a Tinka nakoniec novú priateľku obľúbia a uprednostnia ju predo mnou? Keby sme sa o deti starali striedavo, nechala by som sa nahovoriť, ale takto? Po tom všetkom, čo sa stalo a čo som už stratila, som nebola pripravená vzdať sa detí.

Áno, bolí ma to! To, že ma opustil, nie je ľahké spracovať! Mal by vedieť, ako to bolí, keď stratíte niekoho, koho milujete, a zrazu sa k nemu musíte správať ako k cudziemu človeku. So všetkými tými myšlienkami, sklamaním, s pošliapanou vierou, pocitmi nespravodlivosti a bolesťou, ktorú som prežívala, vo mne dozrel plán. Keď prišiel deň D a sedela som na súde, bola som pred nervovým zrútením. Už niekoľko dní som nemohla jesť. Počula som, ako sa právnik niečo pýta, ale vnímala som to hmlisto. Bočným pohľadom som videla, ako Ján sedí a čaká na moje odpovede, a spomenula si, ako jeho nová priateľka čaká pred sieňou. Moje rozhodnutie padlo v tej chvíli… Janko nebol zlým otcom a dobrí otcovia vždy majú šancu získať deti do opatrovníctva. Ja nie som zlá matka, preto on musí byť zlý otec.

S chvejúcim hlasom som povedala sudcovi: „Bil ich, keď boli malé.“ Klamala som! V súdnej sieni zavládlo absolútne ticho. Neodvážila som sa pozrieť Janovi do očí, ale vedela som si predstaviť, ako vyzeral. Ohromene! Rovnako ako ja, keď mi oznámil, že miluje inú ženu. „Prečo ste to nenahlásili skôr?“ znela sudcova otázka. Ako v tranze som odpovedala: „Nechcela som zničiť našu rodinu, deti milujú svojho otca a dúfala som, že sa to zlepší, keď budú staršie.“ Zlomila som sa a rozplakala. Klamala som a urobila z Jána násilníka, ktorým nikdy nebol. Došlo mi, že som urobila niečo strašné a už sa nikdy z tohto klamstva nedostanem. Bola som celá stuhnutá zo šoku, čo sa vlastne stalo, a nedokázala som už povedať ani slovo, len plakať. Čo som to len urobila? Sudca si môj plač vyložil úplne inak – zdrvená matka, ktorej sa konečne podarilo dostať deti preč od násilníka. Jano začal kričať a bol celý bez seba, hovoril, že deťom nikdy neublížil, že klamem. V tej chvíli by ma možno aj zbil, prestal sa ovládať a jeho výbuch poslúžil len ako potvrdenie impulzívnosti a podráždil tým sudcu. Bolo to hrozné. Bola som v šoku sama zo seba a snažila som sa spamätať!

Ako som mohla takto klamať? Mohol si za to aj sám, nedal mi šancu ani na výber, jednoducho konal bezo mňa, akoby som neexistovala. Mal zostať s nami a mal by aj deti, čo čakal? Že sa ich len tak vzdám a dovolím mu založiť si novú rodinu s mojimi deťmi? Keď som konečne zdvihla oči, prechádzal okolo mňa, celý červený a plakal. Mal výraz, ktorý nedokážem opísať slovami. To už nebol pridusený šepot, keď mi povedal: „Ako mi môžeš robiť niečo také, Anička? Vezmi to späť! Budem ťa žalovať, z toho sa nikdy nedostaneš!“ O dva týždne neskôr som dostala e-mailom oznámenie – deti mi boli zverené do výhradnej starostlivosti. Môj právnik mi srdečne blahoželal. Janko nikdy nepodal žalobu. Počula som, že jeho mladá priateľka ho krátko nato opustila. Aj ona mi verila. Nechcela žiť s mužom, ktorý bije deti. Mám jeho zničený život na svedomí. Keď na súde padla moja bomba, všetci naši priatelia a, samozrejme, rodina boli rovnako ohromení. Povedali, že tomu nedokážu uveriť a prečo som sa nikomu nezdôverila? Aj pred nimi som si musela ďalej vymýšľať, nedalo sa inak… A tak som definitívne pochovala naše manželstvo a nikto viac neveril nášmu rodinnému šťastiu, ktoré sme kedysi naozaj mali.

Všetkých som poprosila, nech prestanú otvárať túto tému aj kvôli deťom. Richard má dnes sedem a Tina päť rokov, nerozumejú, prečo nevidia svojho otca. Zobrala som im ho aj nárok na šťastné detstvo. Jedného dňa si budú dokonca myslieť, že ich zbil, keď boli maličkí. Určite im to niekto povie. Budú si myslieť, že ich otec bol zlý človek, môžu sa ho dokonca báť. A keď vyrastú a budú mať vlastné deti, budú si myslieť, že niečo z toho tyrana majú v sebe. Keby som sa mohla vrátiť v čase, urobila by som to znovu. Pretože som mala obrovský strach, že o deti prídem. Nikomu nemôžem povedať pravdu. V stávke je príliš veľa. Moja osamelosť je môj osud. A ešte všadeprítomný strach a výčitky svedomia – tie ma budú sprevádzať celý život. To je daň za moje klamstvo. Schudla som desať kíl, zle spím. Moji priatelia si myslia, že trpím rozvodom, pritom sa bojím, že pravda raz vyjde najavo a aké zlé následky to bude mať. Budem musieť naučiť sa s tým žiť. Už navždy!