Šokujúci príbeh Diany (43): Po 15 rokoch manželstva zodvihol na mňa ruku! Až po TOMTO som ušla!

Nikdy by som neverila, že môj život sa takto zmení. Tomáš bol vždy skvelý, vtipný a láskavý muž. Spoznali sme sa, keď sme boli mladí a plní nádejí. Stretli sme sa na jednom večierku, kde sme sa okamžite zhodli na všetkom možnom. Milovali sme rovnaké filmy, hudbu a mali podobné názory na život. S jeho charizmou a schopnosťou byť vtipný za každých okolností, sa mi okamžite páčil.

Začali sme spolu chodiť a všetko išlo hladko. Boli sme študenti, ktorí sa spoločne smiali, objavovali nové miesta a plánovali svoju budúcnosť. Rýchlo sme sa zasnúbili, a o rok neskôr sme si povedali „áno“. Naša láska bola silná a nič nám nemohlo stáť v ceste. Tak sme si s Tomášom začali budovať náš spoločný domov.

Prišli aj deti. Zuzanka a Peťko boli pre nás všetkým. Lenže potom Peter prišiel počas korony o prácu, ktorú zbožňoval. Po čase si našiel novú, ale tá ho vôbec nebavila. Tomáš mal prísneho šéfa, robil nadčasy aj víkendy. V práci nebol absolútne spokojný, ale peniaze sme potrebovali. Bol čím ďalej tým viac frustrovaný zo svojho života a to sa veľmi odrážalo na jeho nálade i našom vzťahu.

Hoci ani ja som už nebola taká ako voľakedy, veselá a stále plná života, môj vzťah k Tomášovi sa nezmenil. Lenže on ma počúval stále menej, nikdy nebolo času na rozhovor. Občas mal nervy, občas bol unavený, ale bol to stále ten istý Tomáš. Predtým, keď sa dostal do stresu, len chvíľu mlčal, aby to spracoval, ale nerozčuľoval sa. Vždy bol taký pokojný, taký rozvážny. Ale teraz bol iba klbko nervov. Deti sa mu radšej vyhýbali a ja som bola z neho už zúfalá.

Raz večer, keď bol zrejme pod tlakom ešte z práce, sme mali malú hádku. Vtedy sa prvýkrát stalo niečo, čo ma šokovalo. Tomáš na mňa zrazu zodvihol ruku. Snažila som sa mu vysvetliť, že s ním len nesúhlasím. A zrazu ma umlčal fackou, ktorá pristala na mojom líci. Niekoľkokrát sa mi ospravedlnil, povedal, že je to pre neho ťažké, a že sa to nikdy nestane znovu. Povedala som si, že to bolo len raz a verila som mu, že sa to už nikdy nestane. Preboha, veď je to Tomáš, nikdy necapol ani našim deťom, aj keď si to zaslúžili, dokonca ani nášmu psovi. Vždy bol láskavý a obetavý, možno len mal náročné obdobie. Áno, bola prvá, ale zďaleka nie tá najsilnejšia a ani posledná… Bohužiaľ.

Čas plynul a všetko začalo byť ešte ťažšie. Môj muž sa zrazu stal iným človekom. Vždy sa zameriaval na to, čo robím zle, čo nezvládam, na moje nedostatky. Ja som sa stále snažila, hľadala spôsob, ako zlepšiť náš vzťah, ale Tomáš už nebol ten, s kým som sa zamilovala. Svoju frustráciu zo života si vybíjal na mne. Miesto rozprávania volil agresívnejšie prístupy komunikácie toho, čo sa mu na mne alebo mojom každodennom konaní nepáčilo. Stal sa z neho agresívny chlap, ktorý ma mlátil, potom to ľutoval, kupoval mi darčeky a o pár dní ma zbil znova. Niekedy, lebo nebolo doma tak upratané, ako si predstavoval, inokedy lebo syn doniesol zo školy štvorku. Mala som pocit, že ma nenávidí. A ja som sa nenávidela tiež.

ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE...