Sonia žije v Anglicku, stretla aj princa Harryho: TOTO ju na ňom prekvapilo! Aha, čo prezradila

Sonia vraví, že keby ste jej pred 21 rokmi povedali, že bude takto dlho žiť v cudzine, asi by sa len zasmiala. „Plánom bolo zarobiť si na vysokú školu, načerpať skúsenosti, naučiť sa jazyk a vrátiť sa späť. V Anglicku sa však šikovný človek rýchlo uchytí a otvorí sa mu svet nekonečných možností,“ spomína na svoje začiatky v Spojenom kráľovstve.

Po pár mesiacoch práce ako aupairka začala študovať angličtinu a ekonomiku a popri tom ešte pracovala v obchode. „V roku 2004 sa mi naskytla príležitosť prekladať pre České aerolinie na letisku Heath­row. Môj nový zamestnávateľ Air France si vlastne ani nevšimol, že nehovorím po česky. Pred vstupom našich krajín do EÚ nás tam totiž bolo máličko,“ vysvetľuje, ako začínala. Táto práca jej dala, ako vraví, 17 rokov fantastických skúseností, úžasných priateľov na celý život a vďaka nej videla celý svet.

Sonia mi rozpráva, že na začiatku mala šťastie a dostala sa do Londýna, nádherného mesta plného histórie a neuveriteľnej atmosféry. „I keď moje začiatky neboli jednoduché a musela som sa predierať, ako sa dalo, vždy sa našli dobrí ľudia, ktorí mi podali pomocnú ruku.“ A čo ju na začiatku najviac prekvapilo? „Jedna vec, ktorá ma vždy prekvapovala, bola zmes národností, rás a náboženstiev, ľudí, ktorí Londýn volali domovom. Bolo mi trochu ľúto, že nás na náboženstve na základnej škole neučili o všetkých náboženstvách sveta, ale len o tom jednom, ktoré vyznávame doma. Človek do sveta vkročí nepripravený a nevzdelaný.“

Vášnivá cestovateľka vraví, že práca pre aerolínie rýchlo vzdeláva. „Ich cieľom bolo mať vo svojom tíme ľudí zo všetkých kútov sveta, aby sa cestujúci cítili dobre a vždy vedeli nájsť tých, ktorí vedia ich rodnú reč. Naučilo ma to tolerovať druhých a hlavne to, že bez ohľadu na pôvod, farbu pleti alebo vierovyznanie sme všetci rovnakí. Všetci sa snažíme o lepší život pre seba a svoje rodiny, všetci sme imigranti či už z Európy, Afriky, Ázie, či Ameriky a všetci vieme žiť a pracovať spolu v komunite, ak zabudneme na predsudky.“ Spomína, že mala veľké šťastie na svoju prácu, v Londýne sa starala o mnoho leteckých spoločností, čo jej dalo možnosť rozšíriť si obzory viac ako v akejkoľvek inej práci.

Koronavírus neobišiel ani Londýn. „V tomto pandemickom období je turizmus najviac ovplyvnený nariadeniami vlády. Cestovanie sa zastavilo a pre rôzne varianty sa len sťažka rozbieha. Na jednej strane to má svoje výhody, zostali sme veľa mesiacov doma, štát nám preplácal 80 percent našej základnej výplaty a mohli sme načerpať energiu, venovať sa rodine a koníčkom. Ale aj nevýhody, veď len v mojej spoločnosti už skoro 5 000 ľudí stratilo prácu a podaktorí stále márne hľadajú novú. Každý deň čakáme, ktoré cestovné spoločnosti to položí nadobro,“ vysvetľuje následky pandémie.

Sonia momentálne žije na okraji južného Londýna, kde s priateľom Jirkom kúpili pred piatimi rokmi starý byt a svojpomocne ho celý zrenovovali. Akčná žena dokonca počas pandémie pracuje ako dobrovoľníčka v ambulancii svätého Jána, kde robí administratívu v očkovacom centre. A čo robia ako Londýnčania vo svojom voľnom čase?

„Máme veľké šťastie, že bývame na okraji južného Londýna v oblasti Kingston a Epsom, kde sú prekrásne parky a lesy. Tu trávime väčšinu voľného času bicyklovaním, behom, prechádzkami, piknikmi s priateľmi alebo aj na kanoe, ktoré sme si kedysi zaobstarali, na krásnej rieke Wey alebo Temži. Naše obľúbené návštevy centra Londýna, divadiel a muzikálov počas pandémie nahradila príroda,“ vysvetľuje.

Súčasťou ich výletov je vraj vždy návšteva lokálneho pohostinstva alebo pubu a Sonia vraví, že väčšinou podávajú miestne dobroty, veľakrát sú oveľa chutnejšie ako v reštauráciách. „Šéfkuchári sa predbiehajú v špecialitách týždňa, a hoci je menu väčšinou krátke, o to viac si zgustnete. Zbožňujem ich vynaliezavosť v šalátoch alebo kiše, čo sú slané tortičky plnené zeleninou, vajíčkami a väčšinou kozím syrom. Jirko nedá dopustiť na fish and chips, teda vysmaženú čerstvú rybu s hranolčekmi a hráškom, alebo klasický čerstvo urobený burger,“ hovorí s nadšením.

Londýn je podľa nej miestom, kde môžete vyskúšať všetky kuchyne sveta. Občas neodolajú thajskej, indickej kuchyni alebo suši. „Pre ozajstných fajnšmekrov odporúčam London Borough Market. Celý deň tam môžete ochutnávať dobroty od výmyslu sveta, ukuchtené na mieste alebo vyrobené poctivými rukami farmárov a pekárov.“

Podľa Sonie je na Anglicku veľmi zaujímavá kráľovná a monarchia, ktorá sa momentálne zmieta v škandáloch a obľube médií celého sveta. „Pre staršie generácie je kráľovná Alžbeta čosi ako hlava rodiny, tie mladšie už nadobudli iný postoj. Vidia snahu mladých princov a princezien viesť normálny život a akceptujú to.“

Podľa nej všetci domáci vidia kráľovnin vek a rozmýšľajú, čo príde po tom, keď odíde. „Na jednom sa asi mnohí zhodnú, ako nového kráľa vidia Williama. Vďaka práci som stretla Harryho na jednej charitatívnej misii v Afrike a prekvapila ma jeho ľudskosť a prívetivosť. Napriek titulom a bohatstvu sú to predsa normálni ľudia,“ dodáva na záver.

Sonia Witten radí: „Osobne odporúčam Richmond Park, je plný jeleňov, a najmä Isabella Plantation, nádherné záhrady  v strede tohto parku, kde je vstup zadarmo, alebo taktiež botanické záhrady Kew. V každom ročnom období si tam človek príde na svoje. V našom okolí je tiež prekrásny kráľovnin palác Hampton Court s parkom Bushy, ideálny na prechádzky a pikniky s priateľmi. Cez voľné chvíle často podnikáme výlety k moru, kde veľakrát v aute aj prespíme.

Jirko má veľké pracovné auto, kde sa pohodlne zmestí matrac, a tak aj v chladnejšom počasí chodíme nabrať energiu k útesom Seven Sisters vo Východnom Sussexe alebo na Jurské pobrežie, čo je nádherné pobrežie plné útesov a skál vytŕčajúcich z mora v oblasti Devon a Dorset. Taktiež radi chodíme na horu Snowdon, ktorá nám pripomína naše hory. Najlepšie je privstať si na východ slnka nad touto majestátnou krajinou Walesu plnou ovečiek a jazier.“