Šperkárka odhalila pravdu o džobe snov: Takto som si to nepredstavovala!

Petra Toth, šperkárka

O čom je môj džob?

„Úprimne, moja práca je lepšia ako tá zo sna. Nie je to len navrhovanie šperkov a výrobný proces sám, ale aj množstvo fotení, módnych prehliadok, rozhovorov, prezentácií, nehovoriac o manažmente a stretnutiach s klientmi či hviezdami súčasného šoubiznisu,“ prezrádza Petra, ktorá tento odbor nikdy neštudovala, no už ako 15-ročná sa rozhodla, že sa chce venovať iba šperkom.

„Pôvodne som si myslela, že na to, aby sa človek mohol venovať profesionálnej tvorbe šperkov, musí mať predovšetkým odborné vzdelanie. Tvrdohlavosť a priebojnosť ma však presvedčili o opaku. Iste, bez kreatívneho myslenia a talentu sa výtvarne vyjadriť svoje pocity a myšlienky asi nedá. Dôležitejšie, ako len úspešne zložiť talentové skúšky a vyštudovať školu, ale v konečnom dôsledku zostať neúspešný, je však objaviť v sebe pocit, že chcem a viem niečo dokázať a vytvoriť.“

O čom nie je?

O vyspávaní na vavrínoch a o veľkých peniazoch... „Hotový produkt je len 10 percent úspechu. Tým, že niekto vytvoril šperk, sa ešte nestal úspešným a rešpektovaným. Musím vynaložiť enormné úsilie, aby som sa presadila v regionálnom alebo globálnom meradle.“ Petra patrí medzi minimum slovenských šperkárov (ak nie je jedinou!), ktorí sa živia výhradne len svojou tvorbou. „Možno to bude tým, že sa nad peniazmi veľmi nezamýšľam. Finančný profit ide paralelne s výsledkami tvorby a na tie sa ja sústreďujem v prvom rade.

Paradoxne, najmylnejšie predstavy o reálnom živote šperkára pochádzajú, žiaľ, práve z prostredia študovaných šperkárov. Žijú v špecifickom komunitnom prostredí, nesnažia sa prekročiť iný prah mimo svojich kolegov a sú presvedčení, že len samotná tvorba ich ‚spasí‘, že stačí, ak budú len zatvorení v ateliéri a svet a úspech im sám zaklope na dvere.“

Najväčší omyl

Predpokladať, že veci pôjdu hladko a krásny originálny slovenský šperk sa bude predávať sám... „V súčasnom slovenskom obchodnom prostredí sa nemôžete spoliehať na nijakú pomoc. Aktivita inštitúcií je nulová a podpora lokálnych záujmov zo strany predajcov minimálna. Nazvala by som to ‚kultúrnym zločinom‘, ak slovenský predajca vo svojom podnikaní nevyužíva lokálny potenciál. Namiesto toho podporí globálne nekvalitné pseudoznačky z Vietnamu či Bangladéša. Stáva sa mi to aj po deviatich rokoch aktívneho pôsobenia na trhu. Ťažko presvedčiť niekoho, kto je obeťou globálnej obchodnej mašinérie a nemá v sebe lokálpatriotizmus.“

Zvládli by ste to?

„V deň, keď dokončujem kolekciu, presedím v ateliéri nad šperkmi aj 14 hodín. Potom musím ešte manažovať fotenie a niekedy stihnem v ten istý deň aj módnu prehliadku.“ Samozrejme, nie každý deň v živote šperkárky je deň D a vtedy je to na porazenie. „Držím sa pravidla, že keď v jeden deň niečo pokazím trikrát, odkladám si prácu na ďalší deň. Musím sa maximálne koncentrovať.“ V posledných rokoch sa Petra venuje výlučne tvorbe inšpirovanej slovenským ľudovým ornamentom.

Ako materiál používa pokovovanú mosadz a krištáľ. Vidieť to aj na šperkoch z kolekcie Slovenská Epopej, ktorú práve dokončuje. Prezrádza, že nemá čas oddychovať. Pracuje totiž aj na úplne novej kolekcii, ktorú predstaví na samostatnej módnej prehliadke spojenej s vernisážou šperkov. „No nemenila by som. Žijem si absolútne slobodným životom a som sama sebe šéfkou. Takto som si to nikdy ani len nepredstavovala.“