Myšlienka začať s vyšívaním prišla po narodení vnučky Viktorky. „Vyšívať krivou ihlou som začala v roku 2018. Inšpirácie som čerpala z detvianskych krojov. Začiatky boli ťažké, mala som totiž zlú ihlu, s ktorou to vôbec nešlo. Manžel mi neskôr ako darček priniesol od jedného pána dve nové ihly, s ktorými to išlo oveľa lepšie,“ spomína s úsmevom na začiatky šikovná žena, ktorá je zároveň mestskou poslankyňou. „Sukňa vyšívaná krivou ihlou je ako rozkvitnutá lúka plná kvetov. Ušitá je z gabardénu, nekrčí sa, nevyšedivie a dá sa ľahko udržiavať. Vhodný materiál je aj tesil a používa sa aj glot,“ vysvetľuje Oľga.

Za necelý rok sama vyšila celý detviansky kroj.
Za necelý rok sama vyšila celý detviansky kroj.
Zdroj: archív O. V.

Šikovná poslankyňa Oľga

  • Má rada prírodu, turistiku a svoje dve mačky Lili a Scherri.
  • Jej záľubou je záhrada a kvety.
  • Žije s manželom, s ktorým má dvoch synov a tri vnúčatá.
    Keď sa veci tvoria s láskou v srdci, krása a nápady prichádzajú samy od seba.
    Keď sa veci tvoria s láskou v srdci, krása a nápady prichádzajú samy od seba.
    Zdroj: archív O. V.

Prvá bola na sobáše

Prvú sukňu si vyšila na univerzálne nosenie, k bielej košeli alebo k tunike. „Dá sa však obliecť aj ako krojová k oplecku s kródľou. Sobášila som v nej mladé páry na mestskom úrade. Doplnila som ju zamatovým opaskom,“ usmiala sa a dodala, že podobné sukne už vyšila aj vnučke a neveste. A ako dlho jej trvalo jednu bohato zdobenú nádheru vyšiť? „Znie to neuveriteľne, no boli to len štyri mesiace. Keď sa veci tvoria s láskou v srdci, krása a nápady prichádzajú samy od seba.“

Myšlienka začať s vyšívaním prišla po narodení vnučky.
Myšlienka začať s vyšívaním prišla po narodení vnučky.
Zdroj: archív O. V.

Odetá do krásy

Na folklórne slávnosti v Detve a všade, kde sa táto tradícia udržiava, chodieva táto dáma oblečená vo vlastnom kroji. „Dala som si na mieru ušiť aj čierne kožené čižmy, aby som mala kompletný detviansky kroj, ako má byť,“ podotkla. Hrdosť a vzťah k tomuto odevu sú v nej odmalička. Kroj mali aj jej rodičia, zdedili ho po starej mame, a keďže bol veľmi vzácny, uložený ho mali v drevenej truhlici. „Mať doma tento nádherný poklad nebolo samozrejmosťou, a kto ho mal, bol na to aj patrične hrdý a tešil sa z neho,“ ukončila.

Na svoje výtvory je patrične hrdá.
Na svoje výtvory je patrične hrdá.
Zdroj: archív O. V.