Spoveď neverného manžela vás vytočí: Milenku ľúbi, ale rozvádzať sa nechce! TOTO je ten dôvod

S manželkou som sa oženil pred 25 rokmi. Mám ju veľmi rád, ale náš vzťah už dávno nie je taký ako v mladosti. Myslím, že sa za to nemusím hanbiť, mnohí to majú podobne ako ja. Moja žena je skvelá, už sme si na seba zvykli a žijeme harmonický život. Naše deti sú dospelé a z rodičovského hniezda dávno vyleteli. Som pyšný, že sa postavili na vlastné nohy a dokážu riešiť životné problémy samostatne a zodpovedne. Odkedy sme s manželkou opäť zostali sami, začal som prehodnocovať svoj život. A vtedy som stretol Stelu.

Spoznali sme sa pred dvoma rokmi. Zo začiatku som o nevere ani len neuvažoval, myslel som si, že mňa sa niečo také nikdy týkať nebude. Už dávno som sa zmieril s tým, že zostarnem po boku jedinej ženy. Netúžil som po vášnivých dobrodružstvách.

Stela bola moja kolegyňa. Čoraz častejšie sa ocitala v mojej blízkosti, nedalo sa tomu zabrániť. Mala len 24 rokov, nastúpila k nám krátko po promóciách. Mladá, krásna, plná energie. Vtipná a neuveriteľne voňavá žienka. Stačilo pár týždňov a bol som stratený. Zamiloval som sa ako pubertiak!

Úplne ma očarila. Jej charizma, humor, energia, nádherné dlhé vlasy, krátke sukne... A ten úžasný úsmev! Napriek svojmu veku je zrelá a inteligentná. Vždy si máme čo povedať, nenudím sa s ňou ani minútu. Áno, som do nej blázon! Aj ona ľúbi mňa. Samozrejme, chcela by ma mať iba pre seba, rozvedeného.

Napriek tomu, ako veľmi po nej túžim a chcem s ňou žiť, odmietam začínať odznova. Nechcem sa rozvádzať, zakladať si novú rodinu, vychovávať ďalšie deti... Tieto veci mám už za sebou, ona však nie. Ona je len na začiatku, zaslúži si všetko, čo jej život môže ponúknuť. Hoci mi tvrdí, že sa za mňa netúži vydať, stačilo by jej žiť v jednej domácnosti bez papierov a nechať veci voľne plynúť, ja tomu neverím. Každá žena sníva o manželovi, deťoch a vlastnom hniezdočku. Aj keby som sa rozviedol, cítim, že by nám to z dlhodobého hľadiska neklapalo. Hoci si výborne rozumieme, naše svety sú od seba príliš vzdialené. Áno, úprimne priznávam, cítim sa na to starý.

A ľutujem aj svoju manželku. Čo by robila sama, s 50-kou na krku? Je to silná, samostatná žena, občas sa správa trochu ako chlap, sebavedomie jej rozhodne nechýba, ale predsa... Aj s našimi deťmi by to bolo iné, určite by sa na mňa hnevali, mladú macochu by neprijali, možno by sa so mnou prestali stretávať.

Netuším, ako to so Stelou ukončiť. Ľúbim ju, nedokážem jej odolať, ale nemôžem jej dať to, po čom najviac túži a čo potrebuje. Schovávam sa sám pred sebou a dúfam, že ešte chvíľu nebudem musieť riešiť vážne problémy, že ešte chvíľu zostane všetko tak, ako je to teraz... Takto som spokojný.

Milan