SPOZNAJTE NÁS! TAKTO išiel čas v redakcii Nový čas pre Ženy! TIETO pikošky ste netušili!

Najstaršia mohykánka

Napriek tomu, že z pôvodnej zostavy, ktorá zakladala časopis, už nikto nezostal, niektoré z nás s ňou ešte donedávna pracovali, takže odkaz máme vpálený v srdci i mysli. Ale naša grafička Beata Nečedová, ktorá sa k nám tento rok znovu vrátila, nastúpila v novembri 2003, takže už pracovala na prvom vianočnom vydaní. Je najstaršou členkou tímu, ale ani zďaleka nie starou.

Mama dvoch detí si spomína na toto obdobie takto: „Od začiatku ľudia v redakcii pracovali s maximálnym nasadením. Aj mňa táto práca bavila, aj keď sme niekedy boli viac za počítačom ako doma. A keď bolo najhoršie, zapli sme malé rádio a trošku to roztočili. Táto dobrá nálada bola pre nás typická. Aj neskôr sme si túto atmosféru udržali. Keď k nám prichádzali vypomáhať grafičky externistky, práve toto vyzdvihovali. V tom období som ešte nemala deti, takže mi až tak neprekážalo, že trávim toľko času v práci.“ Bea pripomína, že grafici mali možnosť skúšať niečo nové, lebo tento ženský časopis bol na trhu prvý s grafikou, ktorá tu dovtedy nebola, a toto prvenstvo sme si v podstate udržali celých 18 rokov.

Benjamínkovia v redakcii

Redaktorka Soňa Sedláčková začala s nami spolupracovať ako externistka v roku 2019 a trvalé miesto získala o rok neskôr. Svoj príchod opisuje takto:„V ten deň sa začala nová etapa môjho života. Utkvelo mi milé prijatie od všetkých kolegýň. Potešilo ma kávové okienko, ktoré sme si robievali v redakcii. Príjemným prekvapením bolo zistenie, že sa dá tvoriť kvalitný obsah v profesionálnom prostredí a priateľskej atmosfére. To je v dnešnej dobe raritou, a preto si to veľmi cením. Táto práca je môj splnený sen.“

Len pred rokom k nám nastúpila editorka webu Veronika Maťová, pre ktorú bol nástup veľmi rýchly. „Jeden týždeň som mala pohovor a ďalší som už pracovala a bola nervózna, či medzi dievčatá zapadnem, pretože som nastupovala v ére home officeu a osobne som sa nestretla so všetkými. Prekvapivo som sa nikdy necítila vylúčená z kolektívu a myslím si, že všetky dievčatá sú skvelé.“

Poslednou posilou bola redaktorka Martina Ďumbalová, ktorá k nám prišla začiatkom tohto roku. „Všetko som sa musela učiť online. To bolo niečo, na čo človek nie je zvyknutý. Predsa len, keď vám kolega vysvetlí osobne, čo a ako robiť, je to lepšie. Ale baby boli zlaté, trpezlivo mi na všetko odpovedali.“

Vlastná módna produkcia

Časopis od začiatku produkoval vlastnú módu a rovnako aj fotografie do iných rubrík. Petra Mitringová a Beata Suchá, ktoré sú súčasťou redakcie aj dnes, na to spomínajú takto. „Na začiatku sme všetky robili všetko, teda aj ja ako asistentka som písala, prekladala, rovnako ako šéfredaktorka,“ hovorí Peťka, ktorá dnes pripravuje prevažne strany o varení.

„Fotila sa nielen móda, ale aj jedlo, ilustračné fotografie do článkov o zdraví, k príbehom, diétam a tvorila sa vlastná fotobanka, ktorá bola k dispozícii aj sesterským redakciám v iných štátoch. Keď som sa stala produkčnou a beauty redaktorkou, veľmi som sa tešila. Bol to môj splnený sen,“ vyznáva sa Peťa, ktorá bola časopisovou fanatičkou. Beata Suchá nastúpila krátko po Petre ako redaktorka módy.

„Časopis bol tri roky na trhu a ja ako produkčná a stylistka módnych strán som komunikovala s fotografom, vizážistkou, modelkami a hlavne absolvovala pravidelné výjazdy do nákupných centier a rôznych butikov. Ovešaná všetkými tými taškami som často vyzerala ako bláznivá nákupná maniačka,“ smeje sa a dodáva, že zaujímavé bolo vyhľadávať atraktívne lokality, keďže sa fotilo hlavne vonku. „Často sme sa prezliekali v aute, a to aj v mínusových teplotách. A pre vrtochy počasia sme museli často improvizovať, napriek tomu rada spomínam na toto obdobie.“

Prvé číslo časopisu vyšlo 21. októbra 2003 a bolo zadarmo. Na titulke bola slovenská modelka, po ktorej sme pátrali, aby sme zistili, čo robí, ako sa zmenila, ale stopy sa vytratili niekde pri našom bývalom fotografovi Dušanovi Křístekovi a ani na sociálnych sieťach sme neboli úspešné. Na začiatku sme totiž mávali na titulke iba neznáme tváre sympatických dievčat či modeliek a túto tradíciu z času na čas dodržiavame dodnes.

Príloha o varení i knihy

V roku 2008 nastúpila do redakcie grafička Ľubica Undesserová, ktorá aj dnes časopis graficky zastrešuje, a v tom istom roku nastúpila aj editorka Ivana Adamcová, ktorá hovorí: „Pre mňa bolo všetko nové, redakcia bola plná ľudí a zažívala asi vrcholné obdobie, časopis mal niekedy aj viac ako 100 strán, začínali sme so samostatnou vyvýšenou prílohou o varení a ja som sa stala jeho editorkou. Celkovo sa receptom a vareniu venovala osobitná pozornosť a vznikla naša séria kníh aj ďalší časopis Extra varenie.“

Keďže sme prevažne ženský kolektív, bolo zábavné sledovať, ako sa kto vydával, ako sa rodili ‚redakčné‘ detičky. Boli sme spolu pri tých najkrajších aj najsmutnejších udalostiach – aj to je sila ženského kolektívu. Mnohé z nás odišli a znovu sa vrátili. Tak to bolo napríklad s grafičkou Beou Nečedovou, redaktorkou Peťkou Mitringovou aj vedúcou tímu Ivanou Adamcovou, ktorá dodáva: „Po návrate z materskej dovolenky sme akoby vstupovali do novej redakcie.  Väčšina z nás bola doma tri aj viac rokov a udialo sa veľa zmien. Keď som sa vrátila ja, redaktorky už pracovali z domu, prešli sme na nový redakčný systém spojený s novým programom, ktorý sme sa museli naučiť ovládať, a oproti mne sedeli dve nové kolegyne, ktoré mali na starosti náš web. Jednou z nich bola Anikó Mituchová, ktorá je dodnes našou hlavnou webovou editorkou.“

Web Casprezeny.sk

Webové dievčatá, ako sa zvyknú volať, museli zasväcovať redaktorky do tajov písania článkov pre web, ktoré sa dosť odlišovali od tých, ktoré sa písali pre tlačenú verziu. Boli kratšie, často postavené na fotografiách a s údernými titulkami. Lebo zaujať čitateľa na webe si žiada celkom inú stratégiu. Webová editorka Anikó priznáva: „Od nášho začiatku sme aj na webe prešli najrôznejšími zmenami, začínali sme ako Lesk.sk a potom už pod hlavičkou Casprezeny.sk. Vystriedali sme tiež niekoľko redakčných systémov, ale zmena je život, a tak je to fajn. A že všetko zlé je na niečo dobré, sa zase potvrdilo v období pandémie. Práca z domu mi ako mamičke na materskej dovolenke veľmi vyhovuje. Učím sa zvládať detičky aj prácu, získavam zručnosti, o akých sa mi ani nesnívalo.“ Anikó je už dvojnásobná mama a súčasťou webu je od samého začiatku až dodnes.

Pod novými krídlami

Pred tromi rokmi sa redakcia presťahovala na novú adresu a získala aj novú šéfredaktorku Emu Pospíšilovú Tekelyovú, ktorá vraví: „Ako šéfredaktorka Báječnej ženy som dostala pod krídla ‚tínedžerku‘ plnú energie a s ňou úlohu urobiť z dvoch týždenníkov pre ženy – teda z niekdajších rivaliek – dve nevlastné sestry, ktoré spolu nielen vychádzajú, ale vedia si aj pomôcť. Nebola to ľahká úloha. Ženským očakávaniam však rozumiem. Sú odrazom života. Každá sme iná, každá máme iný vkus, názor, ale keď sa inšpirujeme, radíme si, pomáhame a dodávame si sebavedomie, sme na jednej lodi. Sme priateľky. A každá žena potrebuje priateľku.“

Odvtedy všetko získalo ešte väčšiu dynamiku, ako to vystihla Ema. „Za ten čas sme prešli zlepšením obsahu, začali sme intenzívne prispievať na web, žiť na sociálnych sieťach, natáčať videá a prinášať viac informácií, ktoré sa dostávajú k ženám všetkými kanálmi, ako to vyžaduje dnešok.“ 

Kto je ešte súčasťou tímu

Dnes je nás v redakcii desať, ale súčasťou výroby je aj naša jazyková korektorka Viki Dubovická, bez ktorej by sme mali v textoch oveľa viac chýb. Rovnako ako skeneristi, ktorí nám upravujú fotografie, a samotní fotografi, hlavne Lýdia Czakó, ktorá fotí známe tváre na titulky i do rozhovorov. Máme tiež stylistku a vizážistku a nesmieme zabudnúť ani na podporu od kolegov z iných redakcií vo vydavateľstve, s ktorými spolupracujeme.

Petra Mitringová je v redakcii skoro 16 rokov. Nastúpila ako asistentka šéfredaktorky, neskôr pracovala ako beauty redaktorka a produkčná, po rodičovskej dovolenke nastúpila ako redaktorka varenia a diéty, dnes už píše aj celebritné rubriky či dozerá na rubriku Bývanie.

V tomto časopise som začínala ako 24-ročná žabka, ktorá opustila lavice vysokej školy. Živo sa pamätám na ten pocit radosti, keď mi zavolali z personálneho, že ma berú. Nikdy som žurnalistiku neštudovala, v podstate som nemčinárka. Dodnes som vďačná svojej vtedajšej šéfredaktorke Monike a jej zástupkyni Janke, ktoré ma podporili a verili mi aj vtedy, keď som si neverila. Za ten čas, čo som v redakcii, som spoznala svojho manžela, otehotnela, naša Beatka so mnou dokonca nafotila tehotenskú módu, a tak mám krásne spomienky aj na toto obdobie. A po materskej som mala možnosť vrátiť sa späť. Táto práca, okrem možnosti byť tvorivá, ma neustále núti učiť sa nové veci. V časopise vidíme, ako sa spoločnosť mení a vyvíja, a my na to musíme reagovať. Takto sú moje sivé mozgové bunky, ako hovorí Poirot, neustále v pohotovosti.

Ivana Adamcová je v redakcii s prestávkou 13 rokov. Začínala ako editorka a dnes je vedúca redakčného tímu alebo, inak povedané, zástupkyňa šéfredaktorky. Stále píše aj témy a má na starosti rubriky, ako sú Aktuality, Užite si týždeň, či zostavuje seriál príbehov Nikdy by mi...

Pre mňa bol Nový Čas pre ženy výzvou. Vstúpila som doň z intelektuálneho prostredia a takýto štýl písania mi bol cudzí, ale čoskoro ma svet žien uchvátil. Konečne som čo-to vedela o nových trendoch, kozmetike, dojímali ma vaše príbehy, ale hlavne ma nesmierne bavilo a dodnes baví vymýšľať niečo nové – či už témy, rubriky, alebo aj grafické zobrazenie. A to bez ľudí, ktorí sú rovnako zapálení pre vec, nejde. Preto som vďačná za kolektív, ktorý tvoríme už toľko rokov, za dievčatá, ktoré sú už viac kamarátky ako kolegyne, že vedia nájsť radosť v tejto práci, a tak ju môžeme prenášať aj k vám.

Anikó Mituchová je v redakcii 11 rokov. Začínala vo vydavateľstve ako stážistka, potom bola brigádničkou a po skončení štúdia dostala vysnívanú pozíciu webovej editorky, ktorá ju ani na jediný deň neprestala baviť.

Už počas stredoškolských čias som poslala do časopisu niekoľko svojich prác a skákala som od radosti, keď som ich videla uverejnené. Dodnes mám výtlačky poctivo uložené v skrini u rodičov. Počas štúdia na univerzite som cestovala autobusom okolo budovy redakcie a tajne si predstavovala, aké by to bolo, keby... A podarilo sa, stala som sa súčasťou tímu skvelých ľudí. Vyrastala som s naším časopisom, nosím ho v srdci aj vo svojich rukách a želám si, aby mal naďalej veľa spokojných čitateliek a čitateľov, vďaka ktorým môžeme rásť, učiť sa a neustále sa zlepšovať.

Ema Pospíšilová Tekelyová je v redakcii tri roky ako šéfredaktorka. Predtým už viedla Báječnú ženu a Dobré jedlo a po príchode pod jednu strechu sa ujala aj Nového Času pre ženy a Lepšieho Bývania. Rovnako má na starosti špeciály Štíhla & fit a Báječné triky našich babičiek.

Naša redakcia je ako zohratý orchester a vo výsledku to cítiť. A cítiť aj to, že ani vo vysokom tempe sa nevytráca naša poctivosť. Do každej témy či rubriky vkladáme skúsenosti, nadšenie a najmä srdce. Aktuálne reagujeme na všetky témy, ktoré zažíva a potrebuje riešiť naša čitateľka. Myslím si, že si vzájomne rozumieme. Každý deň obdivujem kreativitu, zanietenie a pracovné nasadenie celej redakcie. A nejde len o prácu, vidím hrdosť, s ktorou všetci tvoria náš magazín. A to je to, čo nás odlišuje od našej konkurencie!

Soňa Sedláčková je v redakcii dva roky. Jej doménou sú príbehy, články o vzťahoch, témy a obľúbená rubrika Domácnosť. Dnes už pripravuje aj rozhovory a celebritné články.

Na tejto práci milujem ľudí. Tých, pre ktorých píšem, ale aj tých, ktorých som mala tú česť spoznať a ktorí mi rozpovedali svoj osud. Rada skrz príbehy čitateľkám prinášam pocit, že ak sa nachádzajú v ťažkej situácii, nie sú v tom samy. Napĺňa ma tá pridaná hodnota našej práce. A niekedy tým aj pomôžeme. Som dlhoročnou čitateľkou časopisu a je úžasné, že sa dotýka viacerých generácií a každej dá to, čo práve potrebuje.

Veronika Maťová je v redakcii jeden rok ako webová editorka, dočasne prevzala aj úlohu vedúcej editorky webu, kým si Anikó plní materské radosti a povinnosti.

Veľmi sa mi páči, že náš časopis je ozajstná všehochuť a každý si nájde to svoje. Prajem nám veľa dobrých tém, ešte viac skvelých čitateliek a aby sme boli minimálne ďalších 18 rokov súčasťou všetkých novinových stánkov, rovnako aj mobilov, počítačov a vlastne aj sociálnych sietí!

Martina Ďumbalová je v redaktorskom tíme necelý rok a zameriava sa na celebritné rubriky. Pripravuje rozhovory, mapuje, kto s kým randil, svet Instagramu, no spracúva aj témy či články o zdraví.

Usmievam sa pri pomyslení, že som na začiatku bola vyplašené kura a dnes mi to už ide od ruky. Som rada, že som súčasťou nášho vášho týždenníka, pretože už počas základnej a strednej školy sme si ho s mamou pravidelne kupovali a čítali, rada som sa zapájala do výziev, odkladala si recepty. Už vtedy sa mi páčila všehochuť obsiahnutá na stránkach a som rada, že si to časopis zachoval dodnes.

Beata Suchá je v redakcii 15 rokov. Začínala vo vydavateľstve ako asistentka generálneho riaditeľa, neskôr sa stala módnou redaktorkou, ktorou je dodnes. Obľúbené premeny čitateliek produkuje práve ona. Zároveň je už dva roky editorkou.

V čase, keď tlač kvitla a o weboch sme ešte len snívali, naša redakcia vyzerala inak ako dnes. Mali sme vlastné fotocentrum a mojou prácou bolo organizovať aj tieto fotenia. Neraz smes sa zapotili, frflali, ale aj veľa nasmiali, a keď sa fotenie vydarilo, tešili sme sa z výsledku. Spomínam si aj na najväčšiu výzvu, a to fotenie svadobných šiat, ktoré sme modelke obliekali v rozhorúčenej garáži na rozprestretej bielej plachte. Tieklo z nás ako z krhly a napriek snahe sa nám podarilo vyzametať ulice šatami tak, že ich majiteľka musela dať rovno do čistiarne. Dnes sa módna rubrika skladá z obrázkov, ktoré produkujú odevné značky za účelom módnych editoriálov, ale my sa snažíme zachovať svoju autentickosť aj vďaka rubrike s premenami imidžu, ktorá je venovaná vám, našim čitateľkám.