Marika (28): Nechcela som im nahrádzať mamu ani brať otca, ale byť kamarátkou
Marika sa zaľúbila do muža, ktorý mal o 15 rokov viac ako ona. Ich vzťah nabral turbulentný spád, keď jej Ondrej prezradil, že má dvoch dospievajúcich synov a je v rozvodovom konaní. Vtedy ešte netušila, čo to bude pre ňu znamenať.
Láska na prvý pohľad
Marika a Ondrej sa zoznámiliv práci. Boli si sympatickí od prvého okamihu. Po mnohých kávach spojených s dlhými rozhovormi vzniklo medzi nimi priateľstvo, z ktorého neskôr vzišla láska. To, že Ondrej je rozvedený, jej neprekážalo, vravela si, že nie je prvý ani posledný. Ani jeho dvaja dospievajúci synovia, ktorí s ním žili, pre ňu neboli prekážkou. Po zoznámení s chlapcami sa ne-
chala oslovovať menom. Snažila sa vybudovať si s nimi priateľstvo. „Nechcela som im nahrádzať mamu ani brať otca. Chcela som byť najmä kamarátkou.“ Čo Ondrej nedovolil, ona povolila, čo nekúpil, ona dokúpila. Snažila sa získať si ich dôveru.
Macocha či kamarátka?
Chlapci jej prístup po čase začali zneužívať. Potajme chodili s prosbami za Marikou, keď vedeli, že otec by im to nedovolil. Preťahovali večierku, pýtali si od nej peniaze na rôzne zábavky a rozmary. Ona si chlapcov chcela získať, tak vždy povolila. „Chcela som im dať čas. Vedela som si predstaviť, že som do ich života vpadla a som pre nich vlastne cudzí človek. Ale s Ondrejom sme si veľmi rozumeli a ľúbili sa, o pol roka sme už boli svoji a onedlho sme čakali spoločného synčeka. S jeho chlapcami sme si na seba stále zvykali. Nechcela som od nich, aby ma volali mama, ale ani aby som bola pre nich cudzia,“ spomína. No stratégia kamarátky nakoniec nefungovala. Takto to šlo i po narodení malého Tomáška. „Boli sme takí šťastní, spoločné dieťa nás s Ondrejom ešte viac spojilo.“ Čoskoro ho v práci povýšili a začal chodiť na týždňovky. „Bola som s Tomáškom posledný rok na materskej. Chlapci ho mali radi, to bolo vidno, no mňa prehliadali, istým spôsobom som od nich stále cítila chlad a žiaden rešpekt. Pýtali peniaze, nič mi nepomohli, keď bol Ondrej preč. Nikdy som to však pred ich otcom nahlas nevyslovila. Teraz s odstupom času to vnímam ako chybu. A veľkú.“
Akoby sa spikli
To, čo platilo pri otcovi, kým bol doma, pri nej sa vytratilo. Matúš s Lukášom boli drzí, vulgárni, robili samé prieky, neporiadok. „Keď som sa to snažila vyriešiť cez telefón s manželom, ich verzia bola vždy iná ako moja,“ spomína na problémové obdobie. Ondrej doma nenachádzal pokoj ani odpočinok. A jeho synovia vždy popreli to, čo tvrdila Marika. Situácia sa zhoršovala. Dospievajúci chlapci sa cítili viac a viac pri moci, znepríjemňovali jej každý deň a čoskoro bola psychicky na dne. „Jednoducho sa proti mne spikli. Bola som z toho zúfalá. Aj náš vzťah s Ondrejom trpel, vyčítal mi, že uprednostňujem Tomáška a nemám dobrý prístup k jeho deťom. Pristihla som sa pritom, že mi chlapci naozaj začali prekážať,“ priznáva Marika so smútkom v hlase. „Nie som na to hrdá, ale bolo to tak. Robili naschvály a, čo je horšie, často podpichovali aj Tomáška, ktorý potom neposlúchal. Bola som klbko nervov uväznené v dome s dvoma dospievajúcimi tyranmi. Neskôr som pochopila, že som na nich mala byť tvrdšia od začiatku.“
Chlapci sa stali problémovými
„Keby som im vtedy na začiatku vytýčila hranice, mohlo byť všetko inak,“ hodnotí s odstupom času. V súčasnosti sú jej nevlastní synovia vulgárni a problémoví chlapci. „Týra“ ich macocha, otcova manželka, pre ktorú otec o nich stratil záujem – tak to tvrdia oni. Marika sa často stáva terčom opovrhovania v dedine, kde sa necíti dobre, pretože za to, akí chlapci sú, vraj môže ona, žiadajú si totiž otcovu pozornosť, lebo on sa venuje iba jej. Marika konštatuje, že je na pokraji rozpadu manželstva. Ak sa niečo nezmení, odíde z domu.
Spojenectvo s nevlastnými deťmi sa tvorí postupne
Radí Janette Šimková, vzťahová a životná koučka
Nie je na to žiadny spoľahlivý návod. Každé dieťa je iné, okolnosti aj povahy rodičov sú rôznorodé. Treba skôr očakávať, že budete potrebovať veľa húževnatého odhodlania, trpezlivosti a poriadnu dávku tolerancie a pochopenia. Uvedomiť si a prijať, že ste sa stali súčasťou širšieho rodinného spoločenstva a niektoré pravidlá sa budú líšiť od tých klasických. Začnete vytvárať vzťah s deťmi, ktoré už niečo prežili. Je pravdepodobné, že ich nebudete môcť vychovávať podľa svojich predstáv. Snaha o dôverné spojenectvo s nevlastnými deťmi sa vytvára postupne a žiada si to čas, trpezlivosť a spoločné zážitky. Čaká vás nepríjemný tlak od pozorujúceho okolia, ktoré bude sledovať, ako sa k deťom správate. Vypočujete si veľa „expertných“ názorov a rád.
Nevynucujte si city
Zostaňte sama sebou, autentická a rešpektujúca. Vrúcne city sa nedajú vynútiť. Pomôcť vzájomnej dôvere však môžete tak, že nebudete nič predstierať, vnucovať ani za každú cenu požadovať. Vašou úlohou nie je dieťa naprávať, meniť a prispôsobovať svojim očakávaniam ani kritizovať ich matku alebo čokoľvek z ich života mimo vašej domácnosti. Nastanú momenty, keď si nedostatky partnerových detí budete všímať oveľa väčšmi než ich prednosti. Je to ľudské, nemalo by vás to však ovplyvňovať v správaní. Treba prijať bez vzťahovačnosti, že váš partner dá niekedy prednosť svojim deťom pred vami, zvlášť vtedy, ak s nimi nežije každý deň a s vami áno. Potrebujete sa starať aj o váš vzťah s partnerom a myslieť na to, že vaše spojenectvo a náklonnosť z vás robia dobrých rodičov. Vytvárajte si preto čas sami pre seba, bez detí, aby ste sa mohli pokojne porozprávať aj o iných veciach ako o operatíve a povinnostiach. Je ľudské, že budú chvíle, keď budete cítiť žiarlivosť, nenávisť, zlosť, hnev...
Ako to majú muži „macochy“?
Petrova manželka prišla do vzťahu so synom Mathiasom (8) z prvého manželstva. „Chlapec bol od začiatku problémový, bolo mi ho ľúto, jeho biologický otec sa mu nevenoval,“ spomína Peter a viní z toho jeho problematickú povahu. Vraví, že chlapec si odrazu nevedel zvyknúť na to, že nie sú s mamou sami. Odmietal Petra nielen ako autoritu, ale i ako partnera svojej matky. „Manželka ho rozmaznávala. Viem ju pochopiť, jej predchádzajúci partner ich opustil, kým bol Mathias ešte bábätko. Bránila ho predo mnou, keď som ho chcel pokarhať za neposlušnosť. No chlapec si priveľmi dovoľoval k nám obom, nevedel, čo sú to hranice. Všetko mu dovolili, kým som do jeho života nevstúpil ja, nezažil autoritu otca.“ Petrovi vadilo, že chlapec nikoho nerešpektuje a všetko si vydobýja plačom. „Mathias je stále problémový chlapec, som na neho prísnejší, lebo manželka to nedokáže, no ona je prísnejšia na nášho druhého syna. Našli sme si s Mathiasom svoju cestu, no bolo na to treba viac času, ako som si myslel, a to niekoľko rokov. Musel som si získať jeho detskú dôveru a netlačiť na neho. Určite nerobím rozdiely medzi ním a naším spoločným synom. Sú obaja moji bez rozdielu!
