Stanka mala XXXL krivky a čudnú povahu: Keď ľuďom ukázala svoju pravú tvár, zostali zhrození!

Firma, v ktorej som pracovala, išla do likvidácie, a tak som sa rozhodla pre vlastný biznis. Prihlásila som sa na podnikateľský kurz a tešila sa na nové začiatky.

Na tom kurze som stretla aj Stanku. Od samého začiatku chcela byť mojou kamarátkou. Ešte aj bývala blízko. Bola o 5 rokov mladšia, slečna XXXL tvarov, veselá a hlavne zhovorčivá.

Stanka sa na kurze neohriala ani týždeň, lebo riaditeľ agentúry jej dohováral, že svojím hlučným správaním narúša prednášky a ľudia sa na ňu sťažujú. Urazená z kurzu odišla. Ja som s ňou zostala v kontakte a občas išla na prechádzku. Neustále sa sťažovala, ako ju nikto nemá rád, lebo je tlstá; rodičia ju buzerujú, lebo nič nerobí; nikdy nebola na dovolenke; nikdy nemala priateľa; hoci bola vzdelaná, pracovala len brigádne; koľko chorôb, operácií a liečení prekonala... Neskôr som zistila, že život, ktorý viedla, jej vlastne vyhovoval, aspoň sa mala na čo sťažovať, ale vtedy som ju ľutovala.

Po úspešnom absolvovaní kurzu som začala podnikať. Mala som veľa práce, bavilo ma to. Čím viac sa mi darilo, tým viac Stanka zazerala. Mala len reči o vlastnom podnikaní, hoci som sa ju snažila neustále povzbudzovať.

Závidela mi nielen prácu, ale aj nové veci. Bolo mi to nepríjemné. Oberala ma o čas, vždy požadovala nejaké službičky. Moje plány a potreby ju nezaujímali.

Čím viac som sa jej vzďaľovala, tým bola dotieravejšia. Rýchlo som pochopila, prečo nemá priateľov. Nezáleží na tom, kto ako vyzerá, ale ako sa správa. Potrebovala len niekoho, kto by ju počúval, aby si mohla vyplniť svoj nudný a prázdny život.

Liezla mi čoraz viac na nervy! Chcela mať prehľad o každom mojom kroku. Stále mi volala a písala. Dožadovala sa aj pozvania na párty s rodinou a priateľmi. Nepozvala som ju a ona sa urazila. Celkom ma to potešilo. Zablokovala som si ju na mobile, e-maile a sociálnej sieti. Keby sa tak dali blokovať ľudia aj v reálnom živote!

Dúfala som, že pochopí, že už nepatrí do môjho sveta. Lenže ona vždy, keď ma videla, spustila: ako sa k nej správam, aká som namyslená, falošná, prečo sa mi nemôže dovolať, či už nie sme kamarátky... Snažila som sa jej pokojne vysvetliť, aby sa mi viac neplietla do života, ale nepomáhalo to.

Vykrikovala na mňa na ulici, v obchode, autobuse, pod balkónom... V živote som nestretla takého bezočivého človeka, ktorý sa takto agresívne domáhal pozornosti a priateľstva! Už som chcela ísť na políciu, ale všetko sa raz musí skončiť!

Bola som s mamou v obchode a ona sa tam zjavila. Už chcela otvoriť ústa a spustiť výčitky, ale ja som už nechcela byť dobráčka, ktorá ustupuje. Pred všetkými som na ňu skríkla: „Prac sa mi z očí a ešte raz budeš obťažovať mňa a moju rodinu, zavolám políciu!“ Ľudia v obchode zostali stáť v nemom úžase. Stanka nechápala, pustila na zem nákupný košík a ušla. Uľavilo sa mi. Mala som to urobiť už dávno!

Dnes žijeme s manželom v zahraničí. Už je tomu 11 rokov, čo som ju spoznala, ale dodnes nerozbehla vysnívaný biznis a nikde nepracuje. Keď prídem domov, vždy ju vidím, ako sa prechádza a oslovuje cudzích ľudí v nádeji, že nájde nových priateľov. Je to nešťastný človek, ale dnes ju už neľutujem. Každý je strojcom svojho šťastia.

Niektorí ľudia získavajú sympatie druhých cez svoj smutný životný príbeh. Ale ľútosť, ktorú na začiatku cítime, sa nemusí vyplatiť. Ľahko sa môžeme dostať do manipulatívnych vzťahov, lebo pocity viny nám nedovolia konať slobodne. Ak máme v sebe aj etický rozmer, títo „chudáci“ nás môžu ľahko využiť.