„Staré“ verzus „mladé“ MATKY: Kedy je NAJLEPŠÍ vek na prvý PÔROD? Čo si myslíte VY?

Pani Renáta patrí do generácie, v ktorej tehotná 18- až 20-ročná žena nebola ničím výnimočným. Sama maturovala už s bruškom a o pol roka na to sa tešila z dcérky Miriamky. „Tehotenstvo som neznášala dobre, pretože mi bývalo veľmi zle, vracala som a ku koncu tehotenstva som sa na jeden mesiac ocitla aj v nemocnici s nohami vyviazanými hore,“ začína rozprávať pani Renáta, ktorej hrozil predčasný pôrod, ale nakoniec sa podarilo bábätko v brušku udržať.

Ešte dlho po ňom ledva chodila. „Bola som riadne roztrhaná a pozašívaná. Štípalo to a bolelo,“ spomína si. Z bábätka sa však veľmi tešila. „Bola som čerstvo po svadbe, stále veľmi zaľúbená, takže som doslova kvitla. Mlieka som mala dosť, mohla som dojčiť, čiže všetko vyzeralo priam ako idylka.“ Lenže po pár týždňoch prišla prvá výraznejšia únava. „Vtedy som nemala automatickú práčku, umývačku… Plienky sa vyvárali. Bol to jeden veľký kolobeh starostlivosti. Priznám sa, že som niekedy mala slzy na krajíčku, keď sa moje rovesníčky chystali na diskotéku či chatu, a ja som musela byť doma s dieťaťom a starať sa oň.“ Nič to však nemenilo na láske, ktorú k dcére cítila.

O rok a pol sa jej narodil syn Patrik. Láska sa znásobila, ale povinnosti a starosti sa ešte zvýšili. „Teraz premýšľam, ako som to vlastne mohla všetko zvládnuť. Keď si predstavím, že by som to mala znova absolvovať napríklad v tridsaťpäťke, je to pre mňa niečo nadľudské,“ dodáva pani Renáta. Za výhodu materstva v mladosti považuje to, že bola veľmi vitálna, príliš nerozmýšľala nad „ťažkými“ témami ako matky v neskoršom veku. Dobré bolo aj to, že bola finančne zabezpečená, pretože mala o desať rokov staršieho manžela, ktorý dobre zarábal, a mali aj vlastný trojizbový byt.

Nevýhodou bolo to, že si nemohla užívať slobodu a všetok jej čas patril deťom. „Ale keď deti odrástli a v meste som stretla moje bývalé spolužiačky, ktoré mali po tridsiatke a ešte len teraz tlačili pred sebou kočík, v duchu som si povedala, že im to vôbec nezávidím. Ako tridsiatnička som si mohla opäť užívať akú-takú slobodu,“ uzatvára pani Renáta, ktorá je už babičkou štyroch vnúčatiek. Podľa nej je najlepší vek pre prvorodičky určite pod 30 rokov.

Pani Dáška sa stala maminou neplánovane, skrátka sa „zadarilo“, no keďže svojho milého ľúbila, tehotenstvu sa potešila. Reakcia budúceho otecka však až taká radostná nebola. Opustil ju, keď bola iba v druhom mesiaci tehotenstva. Na interrupciu ani nepomyslela, a tak sa stala slobodnou mamičkou. Keďže žila so svojimi rodičmi, pomáhali jej s výchovou syna Filipka, ktorý je už dospelý.

„Chýbali mi kamarátky, nemohla som ísť len tak von, ale na druhej strane som syna tak ľúbila, že by som si už život bez neho nevedela predstaviť. Boli aj ťažšie momenty, niekedy som si vravela, že už nevládzem, ale potom som sa znova nakopla a išlo to. Myslím si, že som výchovu malého dieťaťa s pomocou rodičov zvládla veľmi dobre,“ hovorí s odstupom dlhých rokov Dáška, ktorá je teraz vo veku, keď iné ženy prvýkrát rodia. Keďže už vie, čo materstvo zahŕňa, spýtali sme sa jej, či by si vedela predstaviť absolvovať to všetko teraz, tesne pred štyridsiatkou. „Nie, to nie!“ odpovedala jasne. Podľa nej ideálny vek pre prvorodičky je 20 rokov.

Pani Zuzana nikdy nemala v pláne stať sa matkou skôr než v 35 rokoch. „Nevedela som si predstaviť mať dieťa skôr, než by som mala vybudované zázemie a finančnú nezávislosť. Vždy som chcela dopriať môjmu dieťaťu okrem lásky niečo navyše – cestovanie, dobré škôlky a školy, nezaťažených rodičov pod stresom, či vyžijú od výplaty k výplate.“ Zároveň si však uvedomovala, že otehotnieť vo vyššom veku môže byť ťažšie. A aj sa o tom na vlastnej koži presvedčila. Dlhých šesť rokov sa s manželom snažili o bábätko, prešli aj tromi kolami umelého oplodnenia a nepodarilo sa to.

„Stačilo však odísť zo stresujúcej práce, viac sa o seba starať a do pol roka som otehotnela prirodzene,“ hovorí Zuzana, ktorej sa ako 41-ročnej narodila dcéra Zoe. Prišla na svet v 39. týždni tehotenstva cisárskym rezom, úplne zdravá a krásna. Hoci o svojom tehotenstve nemôže hovoriť ako o najkrajšom období, materstvo v neskoršom veku si pochvaľuje. „Priznávam, že som sa veľmi bála, ako to celé dopadne, či dieťa donosím, ale skončilo sa to naozaj dobre. Celé si to veľmi užívam. Mám dostatok fyzických i psychických síl. Materstvo mi dodalo energiu. Som spokojná tak, ako to je. Mám úplne iné priority, než som mala v dvadsiatke. Neprekáža mi stávanie k dieťaťu, skrátka, nič,“ teší sa z úlohy matky pani Zuzana, ktorá tvrdí, že skôr by si to určite takto nevychutnala.

Keď mala osemnásť, povedala si, že mamou musí byť najneskôr v dvadsaťpäťke. No osudového muža stretla až v 30 rokoch. Lenže bol mladší a do otcovstva nehrnul. Všetko sa zmenilo takmer po piatich rokoch randenia, keď sa chcel stať otcom. „Lenže ja som mala takmer 35 rokov a začala som si uvedomovať, že mi klesá energia a bála som sa, či rolu matky fyzicky i psychicky zvládnem. Už som si totiž zvykla na svoje pohodlie, pokoj, voľný čas a veľmi dobre som vedela, že keď sa narodí dieťa, časy „slobody“ sa skončia,“ hovorí pani Petra. Upokojovalo ju iba to, že už mala vytvorené zázemie, mali byt, našetrené peniaze a z finančnej stránky boli ako-tak zabezpečení. No keďže matkou chcela byť, prekonala strach a otehotnela. „Na prvý „šup“! A to mi lekárka povedala, že budem mať problém,“ spomína si. Tehotenstvo bolo náročné. Bývalo jej zle. Plakala, keď sa jej už štvrtý mesiac dávilo nad umývadlom, a pritom jej všetci tvrdili, že po treťom mesiaci sa to skončí. „Mne prestalo byť zle až v piatom,“ upresnila. Na začiatku siedmeho mesiaca jej začal stúpať krvný tlak a vzhľadom na vek, ju lekári radšej hospitalizovali.

„Po mesiaci na rizikovom mi v jedno ráno oznámili, že nemám dobré výsledky a musia mi urobiť akútnu sekciu. Bola som vtedy v 34. týždni tehotenstva. Bála som sa, plakala som. Neskutočne som bola vystrašená, či to prežijem ja aj dieťa. Chybou bolo, že som čítala kadejaké príbehy tehotných žien, ktoré sa neskončili dobre. Ľutujem to. Iba som sa vystresovala,“ priznáva dnes už šťastná mamička malej Simonky, ktorá sa síce narodila predčasne a mala iba 1 420 gramov a 42 cm, vyrástla z nej však krásna slečna, ktorá sa už v septembri stane prváčkou. „Som vďačná za to, že ju máme. Ale mohla som radšej otehotnieť skôr. A to nielen preto, že by som to pravdepodobne ľahšie zvládala, ale teraz sa už na druhé dieťa absolútne necítim, a tak budeme mať iba jedináčika. Pre mňa osobne bol prvý rok materstva neskutočne ťažký. Rodinu bola ďaleko, nemal mi kto pomôcť. Na všetko sme boli iba my dvaja s manželom. Celý život sa mi zmenil. Malinkú som ľúbila, ale zároveň som sa cítila ako vo väzení,“ priznáva pani Petra, ktorá jednoznačne odporúča ženám rodiť skôr než pred tridsiatkou.