STRAŠNÝ príbeh o sestričke: Mária kruto ubližovala tým najnevinnejším! To je hrôza...

UPOZORNENIE - Tento článok je nevhodný pre maloletých a citlivé povahy.

Začalo to ťažkým detstvom

Detstvo Marie Fikáčkovej nebolo ani trochu ružové. Otec bol robotník so sklonom k alkoholizmu, ktorý u neho spôsoboval agresívne správanie. Mladá Marie tak už v detstve pozorovala a na vlastnej koži zažívala násilnícke správanie svojho otca a ani vzťah s mamou nebol najlepší. Hovorí sa aj to, že jej  Maria nadávala a v návale zlosti sa jej vyhrážala, že ju zabije. 

Mária mala brata, ktorý bol mentálne postihnutý a podľa jej slov sa mal takisto podieľať na nie príliš šťastnom detstve. Aj napriek všetkým rodinným problémom sa jej v roku 1955 podarilo zmaturovať a to s výborným prospechom. O dva roky sa dostala na pôrodnícke oddelenie, kde začalo jej vraždenie tých najnevinejších bytostí. 

Článok pokračuje na ďalšej strane >>>

Zabíjala kvôli lenivosti a menšturácii? 

Celou príčinou krviprelievania na pôrodníckom oddelení mal byť neznesiteľný plač novorodeniatok, ktorý podľa vlastných slov nezvládala znášať.

„Bitie detí som robila v čase, keď som mala dostať menštruáciu, alebo v priebehu menštruácie, pretože ma rozčuľoval plač detí, čo vo mne vzbudilo úplnú nenávisť,“ prezradila bez náznaku ľútosti na policajnom vyšetrovaní. „Neváhala by som udrieť ani vlastné dieťa,“ dodala a je len šťastím, že vlastné deti nikdy nemala. 

„Konala pod vplyvom hrubých, impulzívnych, neovládateľných afektov, endogénne kumulovaných. Ich katalyzujúcim stimulom bol detský krik,“ napísal v roku 1960 znalec z odboru psychológie Zbyněk Havlíček.

Článok pokračuje na ďalšej strane >>>

Chcela menej práce

23. februára malo oddelenie, na ktorom Fikáčková pracovať prijať dvoch novorodencov, chlapca a dievčatko. Podľa výpovede na oddelení už mala štrnásť či pätnásť detí a veľa plienok na žehlenie.

„Chcela som menej práce a menej detí. Chcela som sa zbaviť prírastkov,“ vypovedala. Kým chlapec bol potichu, dievča plakalo, a preto mu silne stisla hlavičku. „Necítila som pri stláčaní praskanie lebečných kostí, ale bola som si vedomá, že to bude mať následok. Toto som si uvedomila, ale bolo už neskoro. Tento môj čin, ktorý som uskutočnila s deckom Prosserovcov, som nikde nehlásila, ani som to neoznámila lekárom,“ uviedla Fikáčková pri výsluchu.

Až o niekoľko hodín neskôr lekárom hlásila, že dieťa má problémy. Tí okamžite začali bojovať o jeho život, ale ešte v noci zomrelo. Z ďalšej vraždy novorodeniatka taktiež behá mráz po chrbte. „Decko som vykúpala, utrela a potom som ho obliekla. Keď bolo oblečené a dala som ho do boxu-postieľky, decko som do zadnej časti temena päsťou zbila,“ opísala vraždu. Dievčatko neskôr na následky krutých zranení zomrelo.

Článok pokračuje na ďalšej strane >>>

Manžel o ničom nevedel

Pri prvom výsluchu Mária uviedla, že napadla len tri deti, dve zomreli, tretie malo natrhnuté uško. O pár dní neskôr už priznala asi desať detí, z ktorých niektoré jej útoky prežili. Zaujímavým faktom je napríklad aj to, že jej manžel o ničom nevedel.  O vraždách, ktoré spáchala jeho milovaná manželka  sa dozvedel až od polície. Mária vraždila aj naprek tomu, že mala spokojné a šťastné manželstvo. 

Prvá popravené žena v Československu

Marie Fikáčková bola popravená 13. apríla 1961 vo veku 24 rokov vo Väznici Pankrác a stala sa tak prvou ženou popravenou v Československu za kriminálnu činnosť od roku 1918. Médiá dodnes špekulujú nad prípadom mladej zdravotnej sestry a nad obeťami, ktorých mohlo byť viac než „len“ dve. Preto sa často stretávame aj s označením „najmasovejšia vrahyňa Česka“, no ako to bolo v skutočnosti, sa už zrejme nedozvieme.