Svetová materská! Majú sa mamičky v zahraničí lepšie?

Platená materská dovolenka v Belgicku trvá 15 týždňov. Matka musí prestať pracovať najneskôr týždeň pred termínom pôrodu. Počas prvých 30 dní má nárok na 82 %, neskôr na 75 % z platu. Príspevok dostávajú aj nezamestnané matky, a to v plnej výške dávky v nezamestnanosti, na ktorú by mali nárok. Pri narodení dieťaťa sa vypláca príspevok vo výške 350 eur, ďalších 70 eur vypláca obec, v ktorej mama býva. Otec má po narodení dieťaťa nárok na 10 dní platenej dovolenky.

Zuzana Regner žije v Bruseli s manželom a dvoma deťmi (5 a 2,5 roka)

V Belgicku platia pre viaceré skupiny osobitné pravidlá. Ja som napríklad zamestnankyňou Európskej komisie a belgický sociálny systém sa ma netýka, je to taký svet vo svete. Belgičania majú vlastnú valónsku (ONE) a flámsku (Kind & Gezin) štátom financovanú organizáciu, ktorá zabezpečuje napríklad návštevy pôrodných asistentiek v šestonedelí, pomoc pri dojčení či očkovanie bezplatne, a to aj pre cudzincov.

Mne tiež veľmi pomohli pri prvom dieťati, keď je mama plná neistoty a zrazu príde príjemná skúsená pani, ktorá vás upokojí, poradí vám a zavtipkuje s vami. S popôrodnou starostlivosťou v nemocnici a vôbec s belgickou zdravotnou starostlivosťou mám len dobré skúsenosti, všade sa správajú veľmi ľudsky. Celkovo sa tu materská dovolenka trávi dobre, ľudia materstvo vnímajú tak uvoľnene. Bežne mamy nastupujú do práce od 3- až 6-mesačných detí a nikto to veľmi nerieši, moje deti tiež išli do jaslí, keď mali pol roka.

Aj pediatri tvrdia, že polročnému bábätku jasle neuškodia a od roka, naopak, prospejú. Deťom sa tu na ihriskách necháva pomerne veľká sloboda. Bežne pri teplote 15 stupňov pobehujú vonku v šatočkách a teniskách bez ponožiek a nemyslím si, že by boli viac choré ako tie naše. Väčšinou zoberú dieťa do jaslí a škôlky aj s teplotou do 38,5 stupňa a nejaký kašeľ či soplík sa veľmi nerieši, ak to neruší iné deti pri spaní. Na jasle si však musíte podať žiadosť, hneď ako vám lekár potvrdí, že ste tehotná.

Materský príspevok sa v krajine vypláca mamám 16 týždňov, jeho výška však nie je fixne určená. Závisí od výšky platu i od toho, či je žena zamestnanec, alebo tzv. autonómny pracovník, teda pracuje na živnosť, podniká a podobne.

Dolná hranica je 400 eur. Pracujúca mama dostáva mesačne 100 eur na dieťa až do 3 rokov veku. Kríza španielsky sociálny systém radikálne zmenila, zrušili napríklad „pôrodné“ vo výške 2 500 eur aj ročný príspevok 675 eur, ktorý sa vyplácal do 3 rokov veku dieťaťa.

Zuzana Cserhalmi (37) žije s partnerom a s dcérkou Emmou (5) v Katalánsku

Ja som po zmene zákonov i pre vlastnú neinformovanosť nedostala po narodení Emmky takmer nič ani v Španielsku, ani na Slovensku. Na príspevok pri narodení dieťaťa 2 500 eur, ktorý sa v tom čase ešte vyplácal, som nemala nárok, pretože som ešte nebola v krajine dva roky, čo je podmienka. Z ročného príspevku 675 eur mi vyplatili časť za prvý rok, no na zvyšok dodnes čakám, tak ako ďalšie mamy, ktorým štát dlhuje peniaze.

No a keďže na Slovensku nežijem a neplatím tu odvody, po novom nemám nárok ani na rodinné prídavky na Emmu, hoci má aj slovenský rodný list. Pokúšala som sa vybaviť si v Španielsku ešte minimálny príspevok 400 eur pre tzv. autonómnych pracovníkov, no nemala som naň nárok, lebo som prestala pracovať už 8 dní (!) pred pôrodom.

Pracovať až do konca je tu pomerne bežné. Takisto návrat do práce po 16 týždňoch. Jasle sú v Španielsku už pre 3-mesačné deti, ale často sa o deti starajú babičky. Ja som začala pracovať, keď mala Emma 8 mesiacov. Pracujem však len 3 dni v týždni, a tak to zvládame s pomocou partnera a jeho mamy. Jasle u nás v mestečku stoja 130 eur na mesiac, no po dieťa si buď treba prísť na obed a potom ho znova doviezť, alebo si priplatiť na stravu ešte 6 eur na deň.

Od troch rokov majú deti predškolskú prípravu. Je to podobné ako naša škôlka, ale viac sa tam učia, píšu písmenká a tak. V škôlke je takisto pauza na obed a dieťa si treba zobrať domov od 12.30 do 15.00 alebo priplatiť. Len ťažko sa to zhoduje s pracovným časom. Babky, tety a celá rodina sú teda v pohotovosti. Mám dve kamarátky s deťmi, s ktorými si tiež pomáhame a berieme deti na striedačku.

Mamy to tu nemajú veľmi jednoduché, na úľavy či solidaritu štátu a zamestnávateľa môžu väčšinou zabudnúť. Žijeme pri mori a tým, čo robia v hotelierstve, gastronómii a službách, nie je čo závidieť. Počas sezóny robia 12 a viac hodín denne bez jediného dňa voľna. Poznám veľa mám, ktoré svoje deti v lete takmer nevidia.

Hoci je v moslimskej krajine tradícia rodiny veľmi silná, v Egypte je sociálny systém na jej podporu na nízkej úrovni. Mamy, ktoré pracujú, majú 3 mesiace platenej materskej dovolenky v plnej výške platu a povinné očkovanie pre deti bezplatne.

V štátnej správe mame miesto podržia, v súkromných firmách to závisí od dohody so zamestnávateľom. Pracujú najmä Egypťanky vo väčších mestách. V provinciách prevažujú tradičné rodiny, keď sú ženy doma a starajú sa o deti, muža a domácnosť. Nedostávajú teda plat ani príspevky v materstve.

Stanka Miklovičová (32) je vydatá v Hurghade a má 9-mesačného syna Karima

V Hurghade žijem 8 rokov a 7 rokov som tu vydatá. Pracujem v cestovnom ruchu pre slovenskú firmu s egyptským zastúpením. Je to práca najmä počas letnej sezóny, pracovala som teda do 7. mesiaca a potom som bola doma bez vlastného príjmu. Pracovať som začala znova, keď mal malý 5 mesiacov. V Hurghade je dosť jasličiek pre deti už od troch mesiacov, aj niekoľko medzinárodných, no my sme sa rozhodli pre opatrovanie starou mamou.

Manželova mama s nami normálne nežije, ale na čas, keď potrebujeme pomoc, sme ju zobrali k nám. Egypťania bežne žijú viacgeneračne spolu, takže ak mama nemôže, o dieťa sa postará ktokoľvek z rodiny. Egyptský sociálny systém je dosť slabý a na podporu rodín veľmi nemyslí.

Dosť sa v tom angažovala bývalá prvá dáma Suzanne Mubarak, jej zásluhou vznikli viaceré ženské organizácie a začalo sa myslieť aj na práva žien a rodiny. Ďalšia vláda, ktorú práve zvrhli, bola dosť extrémistická a chcela zobrať Egypťankám aj tie práva, čo mali. Teraz máme bezvládie, čo bude, uvidíme. Ale ja dúfam v lepší Egypt pre môjho malého Egypťana. :-)

Zamestnaná žena v Británii má nárok na 26 týždňov základnej rodičovskej dovolenky, ktorú si môže predĺžiť o ďalších 26 týždňov, teda na jeden rok. Dĺžka materskej dovolenky aj výška príspevku závisia od viacerých podmienok, príspevok vypláca zamestnávateľ podľa toho, ako dlho žena uňho pracuje.

Maximálne je to 39 týždňov vo výške 90 % týždennej mzdy alebo minimálne 125 libier týždenne. Matka môže navyše požiadať o viaceré finančné príspevky, daňové zvýhodnenia a granty od štátnych inštitúcií.

Helena Veselá žije v Kente s manželom a so štyrmi synmi (3, 5, 7 a 13 rokov)

Nás sa britský systém netýka. Manžel je zamestnancom EÚ a na nich sa vzťahujú iné pravidlá. No väčšina mám tu zostáva na materskej dovolenke necelý rok a potom sa buď vrátia do práce, alebo ostanú doma dlhšie. Starostlivosť o deti riešia britské rodiny viacerými spôsobmi, ale každý je dosť nákladný. Pohybujem sa v trocha iných kruhoch, lebo manželov zamestnávateľ platí deťom súkromné školy, a mamy, ktoré odtiaľ poznám, nepracujú. Samozrejme, väčšina „normálnych“ žien chodí do práce a k deťom si musia niekoho najať. Škôlky sú tu dosť drahé, platené podľa hodín a deťom treba so sebou pribaliť obed, rozumej sendvič do škatuľky, žiadne teplé jedlo.

Napríklad náš najmladší chodí do škôlky len na dve dopoludnia v týždni a za jeden asi 3-mesačný turnus platíme 450 libier. S výnimkou veľmi malých detí sa v škôlke nespí. Majú tam síce tzv. oddychový kútik, no podľa mojich skúseností sú to špinavé vankúše a prikrývky na studenej zemi. Väčšina škôlok sa zatvára o pol štvrtej, keď sú rodičia ešte v práci. Takže vypomáhajú aupairky alebo tzv. child minderky. Alebo babky, to je však v Británii skôr výnimočné.

Aupairka je najlacnejšia verzia. Zároveň pomôže v domácnosti a s rodinou aj býva, čo znamená úplnú stratu súkromia. Child minder je väčšinou iná mama, ktorá sa stará o svoje dieťa a zopár ďalších u seba doma a je to o dosť drahšie. Veľa žien sa práce vzdá práve preto, lebo sa to finančne neoplatí, je to pre rodinu organizačne náročné a stresujúce. Čo je vlastne aj môj prípad. Zamestnať sa je zatiaľ luxus, ktorý si tu nemôžem dovoliť...

Zrejme jedinou vyspelou krajinou, kde platená materská dovolenka neexistuje, sú práve Spojené štáty. Mamy majú pri narodení dieťaťa garantovaných 12 voľných, no neplatených týždňov. Nie všetky rodiny si môžu dovoliť ostať 3 mesiace bez jedného príjmu, a tak sa mnohé mamy vracajú do práce krátko po pôrode. Deti cez týždeň vidia len ráno a večer v pyžamku. Prvé slová, kroky a pokroky často poznajú len z videozáznamu alebo z rozprávania pestúnky. Niektoré štáty prijali vlastné zákony, ktoré majú situáciu matkám uľahčiť.

Patrícia George (42) žije v Kalifornii s manželom a dvoma synmi (16 a 13)

Materská dovolenka v USA je naozaj len krátka epizóda, maximálne 3 mesiace a dosť, vrátane času pred pôrodom. Veľa žien preto pracuje, kým vládzu, aby mohli byť doma s bábom čo najdlhšie. Po troch mesiacoch sa musia rozhodnúť, či sa vrátia na svoje miesto a dieťa dajú do jaslí či zveria opatrovateľke, alebo ostanú v domácnosti niekoľko rokov, často až kým deti odrastú a odídu na vysoké školy.

Do práce idú väčšinou tie, čo majú významnú kariéru, absolvovali prestížne drahé univerzity (hovoríme o investovaných desiatkach až stovkách tisíc dolárov) a ktorých príjem je významnou zložkou rodinného rozpočtu. V takom prípade sa čoraz častejšie stáva, že žena je živiteľka a doma s deťmi ostane manžel. Model, keď doma ostáva mama, však prevažuje. Vzdá sa kariéry a naplno sa venuje rodine.

Výchove detí, domácnosti, vozeniu do škôl a na krúžky, angažuje sa v školských a občianskych organizáciách, charite a podobe. Až keď deti odrastú, vracia sa k práci, buď k predošlej kariére, alebo sa pokúsi naštartovať vlastný biznis. Musím povedať, že americkí muži väčšinou dokážu rodinu zabezpečiť a postarajú sa dobre aj o manželku. Ja pracujem ako tlmočníčka a prekladateľka na voľnej nohe a pracovať som vlastne nikdy neprestala. Samozrejme, keď boli chlapci malí, potrebovala som pomoc. Najprv u nás bola babka a potom niekoľko opatrovateliek zo Slovenska. Chceli sme, aby chlapci nasali kultúru a materinský jazyk. Väčšina rodín má opatrovateľky z iných krajín.

Rodičovská dovolenka v Nórsku trvá asi jeden rok. Rodičia si môžu vybrať, či chcú poberať príspevok vo výške 100 % platu počas 49 týždňov, alebo 80 % platu počas 59 týždňov. Materská sa začína tri týždne pred určeným dátumom pôrodu. Štrnásť týždňov prislúcha matke, 14 týždňov (povinne!) otcovi, na zvyšok si môžu zorganizovať starostlivosť o dieťa podľa vlastných predstáv a možností. Tri týždne pred a šesť týždňov po pôrode si môže vybrať iba matka, zo zdravotných dôvodov.

Lenka Garshol (28) s manželom vychovávajú v Nórsku 2 synov (4 a 2 roky)

Škandinávsky systém na podporu rodín je vraj jeden z najlepších a platí to aj o Nórsku. Nárok na príspevok má každá mama alebo otec, ktorí odpracovali aspoň 6 mesiacov z posledných 10. Matka, ktorá na to nemá nárok, dostane pri narodení dieťaťa jednorazový príspevok 35 000 nórskych korún. Ak chce niekto zostať s dieťaťom doma dlhšie ako rok, dostáva 5 000 NOK na mesiac do veku 18 mesiacov a 3 300 do 2 rokov veku dieťaťa.

Na slovenské pomery sa to zdá možno veľkorysé, ale vyžiť sa z toho nedá, ak druhý rodič nepracuje. Model rozdelenia dovolenky povinne medzi mamy aj otcov nevyhovuje každému. Zaviedli ho však preto, aby sa znížila diskriminácia žien na pracovisku a aby si otcovia vytvorili pevné väzby so svojimi deťmi. A naozaj sa tu otcovia deťom venujú a trávia s nimi veľa času. Na druhej strane sa mama môže vrátiť skôr do zamestnania a nestratí kontakt s prácou, ani keď má viac detí po sebe.

V Nórsku je bežné, že deti nastupujú do škôlky po dovŕšení jedného roka veku. Škôlky tu však fungujú úplne inak než na Slovensku. Na jedného dospelého pripadajú obvykle tri deti vo veku 1 – 3 roky alebo šesť detí vo veku 3 – 6 rokov. V oddelení môjho mladšieho syna je teda každý jeden deň na 18 detí 6 dospelých. Deti chodia na výlety a hrajú sa vonku za (takmer) každého počasia. Staršie deti sa asi od 3 rokov hravou formou učia základy prírodovedy (poznávanie rastlín, hmyzu, vtákov), ekológie (recyklovanie), matematiky (hry s číslami), angličtiny, hru s písmenami atď.

Strava je v škôlke zabezpečená (dve jedlá denne – obed a olovrant, prípadné raňajky si dieťa donesie samo, ak neraňajkuje doma) a väčšina škôlok dáva dôraz na zdravú výživu. Na pitie sa ponúka iba voda a mlieko, chlieb a pečivo sú len celozrnné a ku každému jedlu je zelenina alebo ovocie.