Svokra ma stále kontroluje: či jej synovi umývam chrbát, varím halušky... Je to normálne?

Mala som šťastie na manžela, ale nešťastie na svokrovcov. Tí sú upnutí na môjho muža, čo by nevadilo, keby ma stále nekontrolovali, čo robím, či sa o neho dostatočne starám a podobne. Napríklad keď mi telefonuje svokra, pýta sa ma, či mu umývam chrbát, aby ho mal naozaj čistý, a či mu varím halušky s kapustou, ktoré miluje, a tak ďalej. Samé absurdnosti, ktoré sa možno dali počúvať na začiatku, dokonca som bola schopná urobiť si z toho žarty, ale po troch rokoch manželstva sa mi naozaj zdá priveľa, aby sa ma na toto niekto pýtal. A keď k nám prídu, je to ešte horšie. Svokra okupuje kuchyňu, nedovolí mi variť, dokonca si donesie vlastné suroviny, lebo ja určite nemám tie, ktoré by ona chcela. Celé je to veľmi ponižujúce, vždy sa s ňou pohádam, potom ma to mrzí, hlavne

Univerzálna rada neexistuje. Vzťahy sú živé, divé, náročné. Závisia od ľudí, ktorí ich tvoria, v akej sú nálade, životnom období, čo na túto planétu vlastne prišli riešiť. V kontakte s každým človekom musíme niečo pochopiť, niečomu porozumieť, možno niečo zmeniť. Skúste porozmýšľať nad tým, čo vám zrkadlí svokra/svokor, čo sa máte naučiť v kontakte s nimi... Možno niečo prijať, určiť si hranice, diplomaticky ich obhájiť. Skúste prejsť všetky scenáre. Chcete nad nimi vyhrať a „zadupať ich do zeme“, chcete, aby vás uznávali a velebili, aby vás rešpektovali? Porozprávajte sa s manželom, je to ich syn a pozná ich najlepšie. Ak je niečo, v čom by vám mohol pomôcť, požiadajte ho. Minimálne za polovicu vzťahu, ktorý máte so svokrovcami, ste zodpovedná vy sama, máte nad ňou moc a silu. Využite ju, vložte sa do toho, aby sa vám nestávalo, že niečo potlačíte a následne vybuchnete. Ak sa potrebujete uistiť, ako na to na neutrálnej pôde, skúste pár sedení u psychológa.