Sympatická sučka PAMPI je hviezdou internetu: TOTO je príbeh papuľnatého PSÍKA z ulice!

Na začiatku bola Pampi (2) „iba“ zachránený pes z ulice, píše týždenník Život na svojom webe. Vďaka sociálnym médiám sa stala známa na celom Slovensku. Má prezývku Zabijácka princezná, je poriadne sebavedomá a vo videách rozpráva v šarišskom nárečí.

Majiteľ sučky Pampi Matej Závacký (38) pomáha vďaka influencerstvu opusteným psom. Priznáva, že myšlienka nakrúcať krátke videá s Pampi a ďalšími zvieracími členmi svorky sa tak ujala, že mu prináša aj finančný zisk. Peniaze investuje do starostlivosti o psy, ktoré by inak trpeli na ulici. Priemerne má doma päť štvornohých priateľov, ktorým hľadá domov nastálo.

Pampi naživo pôsobí ako roztomilý pes, veľkosťou vhodný tak do kabelky. Aký je jej životný príbeh?

Keď ju stretnú ľudia, ktorí ju poznajú z videí, prvá reakcia je, že Pampi je v skutočnosti oveľa menšia. Druhá otázka je: A prečo nerozpráva, dnes sa jej nechce? Pampi má päť a pol kila, ako šteniatko mala menej ako jedno kilo. Schoval som ju do svojej dlane. V obci Zborov ju našiel pán, ktorý práve strihal živý plot. Videl ju uprostred frekventovanej cesty smerom na Bardejov. Malé klbko sa prepletalo pomedzi autá. Zatelefonoval do útulku, následne skončila Pampi u nás. Už vtedy naša rodina brávala do dočasnej opatery túlavé a opustené psy. Jeden malý pes sa stratí v takej veľkej svorke, povedali sme si. Po mesiaci a pol sa síce našli záujemcovia, ale po jednom dni ju vrátili. Bola totiž ako darček pre seniorku, ale nedopadlo to dobre. Buchol som po stole, že Pampi ostane u nás. A stala sa z nej Pampi Závacká. Takýto osud čaká, bohužiaľ, veľa psov, ktoré sú niekomu darované. Nemám nič proti tomu, ak napríklad rodičia kúpia psa deťom. Ale musia si uvedomiť, že zodpovednosť bude na nich.

Sediac na terase u vás doma vidíme, že Pampi z času na čas vycerí na iné psy zuby. Akú má povahu?

Pampi má síce päť kíl, ale niekedy sa správa, akoby mala pri päťke ešte jednu nulu. Ma prezývku Zabijacká princezná. Sedí jej to. Je milá, prítulná, ale keď príde nový pes do svorky, vie si „povedať“ svoje. Dá najavo, že toto je moja hračka, ty sa jej nedotýkaj. Vie nastoliť poriadok. Som nadšený turista aj bežec, Pampi ma na svojich krátkych nohách s radosťou sprevádza. Máme za sebou ultramaratón s dĺžkou 40 kilometrov. Do cieľa prišla s veľkou radosťou. V tomto roku okrem toho zvládla, čo sa týka túry, hrebeňovku. Boli sme na cestách tri dni a prešla so mnou spolu 60 kilometrov. V noci spala pri mne v spacom vaku pod holým nebom. Keď sa blázni, tak to robí naplno. Ale keď spí, je ako medveď v zime. Môže okolo nej vtedy behať aj desať psov.

A čo vy? Aká bola vaša cesta k psom?

Psy sme mali doma od môjho detstva. Boli sme klasická rodina z východu Slovenska. Pes musel byť vonku, mal svoj priestor, svoje miesto. Neskôr sme kúpili psa plemena kokeršpaniel. Šteniatko vonku plakalo, mama sa uľútostila a zobrala ho dnu. Odvtedy sú všetky naše psy súčasťou rodiny a držíme ich v dome.

Pampi je dnes populárna vďaka sociálnym médiám. Ako sa to všetko začalo?

Pampi k nám prišla v máji, v septembri, keď mala asi pol roka, vzniklo prvé video. Bola to náhoda. Obedovali sme, Pampi si sadla na stoličku a pozerala na nás, akoby nám chcela niečo povedať. Hneď som ju napodobnil: „Ta daj mi toten rezeň, ne?!“ Prvé video malo dvestotisíc pozretí, druhé video až šesťstotisíc a nekonečne veľa zdieľaní. Bolo to pre nás veľké prekvapenie. Videá boli v šarišskom nárečí, tak som ani nemal veľké očakávania. Čiže zaujímaví sme boli iba pre psičkárov z východu Slovenska. Ale šariština je môj srdcový jazyk. Vyrastal som v dvojgeneračnom dome so starými rodičmi, s ktorými som sa rozprával iba nárečím. S babkou sa tak rozprávam stále, má 94 rokov. Prekvapil ma úspech aj preto, že nie som žiadny herec, ani ochotnícky. Bol som len triedny zabávač a nemal som problém zabaviť hostí a hostky na rodinných oslavách.

Zrejme s Pampi vzbudzujete pozornosť všade, kam sa pohnete.

Na dedine, kde bývame, nás berú ako samozrejmosť. Poznajú nás aj v miestnej škole, chodievame tam s programom Zábavky s Pampinou. Pampi má rada deti a dokáže v skupine trpezlivo vydržať dlhší čas. Keď ideme v rámci Slovenska kdekoľvek, všade budíme pozornosť. Každý sa chce s ňou fotiť, a tým, že je malá, podávajú si ju z ruky do ruky. Dokonca je bežné, že príde k nášmu domu úplne cudzie auto. Vystúpia neznámi ľudia, napríklad zo Zvolena. Prihovoria sa nám, že cestujú do Bardejova, náš dom našli podľa videí a chcú len naživo spoza bránky vidieť Pampi.

Vaše videá majú obrovský úspech aj vďaka vášmu dabingu jednotlivých psov a kocúra.

Čím viac psov, tým ťažšie sa mi vymýšľajú nové hlasy. Pampi má predlohu podľa konkrétneho človeka, on o tom našťastie nevie. (Smiech.) Každý pes má hlas podľa svojej povahy. Na psa Gusta som len pozrel a vedel som, že mu pristane francúzsky prízvuk. Na hlave mal totiž sfarbenie podobné baretke. Nebohej Máši – bol to náš pes, dožila sa dvanástich rokov – som dal hlas príjemnej dámy v rokoch. Inak veľmi rád hovorím, že pri Máši som dospel, kúpili sme si ju s manželkou ako čerství manželia. Pri Pampi zase mladnem.

Psy, ktoré boli a sú u vás, to sú aj dramatické príbehy. Ktoré vás chytili za srdce?

Pes Arat a sučka Alfa. Prišli k nám od panej, ktorá trpela rakovinou v terminálnom štádiu. Poznala nás zo sociálnych médií. Vedela, že jej ostáva málo času, preto sa psov vzdala. Celý ten proces bol veľmi náročný a smutný. Psy si našli nový domov v Dunajskej Strede a Rimavskej Sobote, hoci Arat bol dôchodca, Alfa mala štyri roky. Dva dni potom, ako boli psy umiestnené, ich pôvodná majiteľka zomrela. A potom je to dramatický príbeh Pedra s odseknutou labkou. Našla ho jedna pani v susednej dedine v kríkoch. Bol hladný, dehydrovaný, slabý, podvyživený… Vyzerá to tak, že labku mu niekto odsekol úmyselne sekerou alebo iným nástrojom. Rez bol totiž hladký. Sprvoti mal bolesti, našťastie antibiotiká zabrali, dal sa rýchlo do poriadku. Pedro je dnes úspešne adoptovaný, našiel domov v Ostrave. Mal veľké šťastie, pretože sa ho ujala psia fyzioterapeutka. Máme na neho krásne spomienky, bol to pokojný a vďačný pes. Vo všetkých sociálnych médiách sme mali tisíce komentárov. Ľudia písali, že im prirástol k srdcu. Mal krásny pohľad, v očiach mal veľa lásky. Prekvapilo ma, že Pedra si niekoľko dní v dedine nikto nevšimol, nepomohol mu. On si tie kríky vyhliadol, aby tam zomrel. Hovorím, že v každej spoločnosti je jedno percento čudákov. S tým sa musíme zmieriť. Nedá sa však pochopiť, že „normálni“ ľudia ho prehliadali, svedčí to o našej spoločnosti, aká je.

Robíte kus záslužnej práce v oblasti zachraňovania psov.

Neskromne konštatujem, že ohlasy máme úžasné a verím, že vďaka videám meníme aj našu spoločnosť. Veľa ľudí mi píše v duchu - kým sme vás nesledovali, psa sme mali iba ako psa, dnes je to člen rodiny... Alebo – vždy sme chceli iba psa s preukazom pôvodu, dnes si psa vyberáme v útulku... Otvárame aj tému kastrácie psov. Sprvoti som dostával negatívne ohlasy typu – vykastruj sám seba, je to proti prírode a podobne. Dnes je situácia iná.

Koľko psov naraz mávate doma?

Spolupracujem s útulkom v Bardejove a vo Švábovciach. Brávam psy aj priamo od majiteľov a majiteliek. Naraz zvládneme asi päť psov. Ideálny stav je naša Pampi a dvaja „dočaskári“. Vtedy ich zvládam aj „venčiť“ a na dobrej úrovni sú aj vzťahy medzi psami. Väčšinou keď je bezproblémový pes, nájde si domov do mesiaca. Horšie je to, keď má pes poruchy správania. Napríklad Sherry, zničila všetky dvere v dome, máme na nich škrabance, roztrhala žalúzie. V noci bola na vôdzke a spala so mnou v posteli. Trvalo mesiac a pol, kým sa ako-tak dala do poriadku. Je u nás takmer pol roka.

Podarilo sa vám na slovenské pomery čosi ako zázrak. Videá s Pampi vám prinášajú taký finančný osoh, že sa môžete starať o iné opustené psy u vás doma bez toho, aby ste chodili do „normálnej“ práce.

Dočasná starostlivosť je dobrovoľnícka činnosť. Útulky takýmto ľuďom poskytujú krmivo pre psy a veterinárnu starostlivosť. My už všetko hradíme sami. Moje zamestnanie je starať sa o Pampi a ostatné psy. Máme uzavreté zmluvy okolo reklamy s niekoľkými firmami. Máte pravdu, je to uzavretý kolobeh. Pampi je z útulku, zarobí si na seba, môžeme preto pomáhať iným psom. Pampi nie je len pre zábavu, má teda vážne poslanie. Manželka pracuje, má „normálnu“ prácu, povolaním je psychologička.

Spomínali ste manželku, tú však vo videách nevidieť.

Sem-tam sa vo videu ukáže syn Quido. Keď od nás odchádza obľúbený pes, poprosí ma, že by sa s ním rád rozlúčil vo videu. Manželka žije úplne mimo sociálnych sietí. Napriek tomu ľudia spoznávajú aj ju. Hlavne v práci – pracuje ako detská psychologička – sa jej deti pýtajú na Pampi. Bez nej by náš domov nefungoval, ako má, ale na obraze byť nechce.

A tradične pár dobrých rád na záver – ako zvládnuť doma psa a nezblázniť sa?

Rada číslo jeden je nekupuj, ale adoptuj. Začiatky sú vždy ťažké, či je to adopcia, alebo kúpa, šteňa, alebo dospelý pes. Po čase je to naopak, veľmi pekné. Vždy treba dať šancu aj problémovému psovi. Pri riešení problému si totiž vytvárate so psom vzťah. Ľudia majú veľmi vysoké nároky na psy, ale veľmi nízke na seba. Vždy, keď sa niekto sťažuje na svojho psa, pýtam sa, koľko času mu venuje. Poväčšine je to iba vychádzka dvakrát denne po niekoľko minút. A to je hlavný problém. Keď sa rozhodneme byť majiteľom či majiteľkou psa, musíme mu predovšetkým venovať čas.