Talianske manželstvo
21. 7. 2007, 15:00 (aktualizované: 11. 7. 2024, 12:59)

Zdroj: Archív
Hneď ako som zmaturovala, zamestnala som sa v jednom malom hoteli ako recepčná. Práca sa mi veľmi páčila, pretože som veľmi spoločenská a takto som bola v neustálom kontakte s ľuďmi.
Mala som možnosť stretávať sa nielen s našincami, ale aj s ľuďmi z rôznych krajín. Najsympatickejší mi boli Taliani. Boli vždy veľmi otvorení, usmiati a nikdy sa na nič nesťažovali. Vtedy som však netušila, že práve jeden z nich mi zmení celý život. Mala som obyčajnú nočnú službu, keď zo svojej izby vyšiel mladý, dobre vyzerajúci Talian, ktorý ma upútal na prvý pohľad. Keďže som po taliansky nevedela, musel mi rukami-nohami vysvetliť, či by som mohla objednať pizzu. Neskôr mi prezradil, že tá pizza bola len zámienka, aby sa mohol dať so mnou do reči. Zostal so mnou na recepcii celú noc a debatovali sme pomocou slovníka až do rána. Dozvedela som sa, že pracuje ako elektrikár vo Viedni a každý deň cestuje z Bratislavy za prácou. Ráno si vypýtal moje číslo a daroval mi krásnu kľúčenku. Tak sa začal náš vzťah.
Písali sme si esemesky, nasledovali krásne vyznania lásky, kde sa priznal, že sa do mňa zamiloval na prvý pohľad. Bol nesmierne úprimný a milý a okamžite si ma získal. Možno som trochu zariskovala, ale nikdy som neoľutovala, že som s ním po krátkom čase odcestovala do Talianska. Bez dlhšieho chodenia a bez absolvovania aspoň nejakých rande sme začali spolu bývať.
Každým dňom som zisťovala, že môj taliansky priateľ je skutočne jeden fantastický človek, ktorý pre mňa spravil všetko na svete, navyše je tolerantný, chápavý a má zmysel pre poriadok a krásu. Pomáha mi v domácnosti, nemá problém upratať či spraviť nákup, veľmi rád varí, ale predovšetkým ma miluje z celého srdca. S trpezlivosťou ma naučil hovoriť dokonale po taliansky, za čo som mu nesmierne vďačná. Od prvej chvíle som vedela, že sme jeden pre druhého stvorení.
Po krátkom čase nášho spoločného života som otehotnela a túžila som naše slovensko-talianske bábätko porodiť na Slovensku. Môj manžel Michele cítil, že by som sa rada usadila na Slovensku, tak si tu našiel prácu, ktorá sa mu veľmi páči. Je z neho skvelý ocko, miluje našu dcérku aj mňa, hoci má svojich príbuzných ďaleko. Nikdy by mi nenapadlo, že vo svojom prvom zamestnaní nájdem životnú lásku a svoje šťastie. Mnoho ľudí tvrdí, že Taliani sú výbušní a prudkí, no naše „talianske manželstvo“ je založené na láske a porozumení a pevne verím, že nám to vydrží do konca života.
Milé čitateľky, ak sa chcete s ostatnými podeliť o svoje životné príbehy – veselé, smutné, plné lásky či túžby a očakávania – neváhajte a napíšte nám. Určite ste každá zažili niečo, čo sa s odstupom času môže zdať možno až neuveriteľné. No stalo sa.
Dajte to na papier!
A ak k vašej životnej skúsenosti pripojíte aj autentickú fotografiu, ktorú uverejníme, odmeníme vás 500 Sk. Na vaše príbehy čaká redakcia Nového Času pre ženy.
Nový Čas pre ženy
P. O. BOX 41
820 04 Bratislava 24
heslo Skutočné príbehy
alebo na e-mail:
novycasprezeny@ringier.sk