Táňa od detstva trpí nadmerným potením a čo všetko si preto vytrpela! Neuveríte, čo jej pomohlo

Už v ranej mladosti som mávala zdravotné problémy. Už keď som chodila do škôlky, pri nácviku detských tančekov na vystúpenia pre rodičov som si zrazu uvedomila, že sa mi veľmi potia dlane. Keď sme sa mali pochytať za ruky, mala som ich studené a mokré ako psí ňufák. Od tohto momentu som už nemala pokoj. Dlane sa mi potili v lete až tak, že mi z nich kvapkal pot. Bola som nešťastná, mama ma zobrala k mnohým odborným lekárom aj bylinkárom či ľudovým liečiteľom. Skúšala som aj botulotoxínové injekcie do dlaní, aj akupunktúru. No všetko márne, nikto mi nevedel pomôcť.

Ešte horší bol nástup do školy. V prvom a druhom ročníku sme museli písať plniacim perom a to bola hrôza. Atrament sa rozmazával, papier bol mokrý, bola som nervózna a potila sa na celom tele. Skúšala som užívať lieky na upokojenie, rôzne kúpele, čaje, no neúspešne. Keď bolo treba niekomu podať ruku, mala som z toho hrôzu. Pre tento problém som sa na strednej škole neprihlásila na tanečnú, hoci skoro všetci spolužiaci ju absolvovali. Keď som si pred vlastnou svadbou predstavila, ako budem podávať ruku gratulantom, bolo mi z toho nevoľno. Ale našťastie pri sobáši recitátorka pustila ventilátor, tak som z toho šťastne vybŕdla.

Toto moje nešťastie sa so mnou vlieklo až do štyridsiatky. Nastúpila som do nového zamestnania a novú prácu som nezvládla. Bola som v strese, nemal ma ani kto zaučiť na danú pozíciu. Navyše bolo horúce leto, neznášala som cestovanie autobusom do ďalekého zamestnania. Ešte bolo len ráno a už som bola mokrá.

A tak začali problémy so spánkom, bola som nervózna, deti mali prázdniny, ostali samy doma. Ešte aj navariť obed pre rodinu mi robilo problém. Bola som taká vyčerpaná, že som skončila ako práceneschopná. Bola som v skúšobnej lehote, a tak som, samozrejme, dostala okamžitú výpoveď. To ma položilo na kolená. Trápilo ma to, lebo získať slušnú prácu bol poriadny problém. Bola som štíhla, no začala som ešte viac chudnúť, skoro desať kíl išlo dole. Babka mi vybavila vyšetrenie u známeho doktora, ktorý sa ma ujal, skonštatoval, že je to psychického pôvodu. Navrhol mi liečbu, naordinoval mi lieky, ktoré mi verte-neverte pomohli.

Tri malé tabletky mi zmenili život od základov. Úplne zastavili potenie dlaní. Novoročné stisky rúk či gratulácie, alebo podávanie rúk v kostole mi už nerobia žiadny problém. Nikdy v živote by som neverila, že sa táto moja nočná mora niekedy skončí. Pri pomyslení na doktora pociťujem neuveriteľnú vďaku, lebo kto toto nezažil, nepochopí. Mať teplé, suché dlane je moja životná výhra. Keď mi teraz niekto podá podobne spotenú ruku, ako som mala ja kedysi, súcitím s ním. Ale chcem povzbudiť každého, že aj takáto porucha sa dá liečiť. Len treba ísť vytrvale za cieľom.  Zdravie nie je všetko, ale bez zdravia je všetko ničím.

Každý z nás pozná človeka, ktorý sa nadmerne potí. A niekedy nemusí byť ani vysoká teplota, stačí stres, strach a problém je na svete. Potenie je normálna reakcia tela, keď sa telo snaží ochladiť, ale faktom je, že existuje aj porucha. Vtedy je určite lepšie vyhľadať odborníka, ale možno sa tento problém nepodarí vyriešiť na prvýkrát, ako to opísala Táňa, a možno ani na desiatykrát. Nezúfajte, nakoniec sa riešenie nájde. Berte tento príbeh ako inšpiráciu a nádej.

Ak aj vás postretlo niečo neobvyklé, alebo ste prežili zaujímavú udalosť, napíšte nám svoj príbeh na email ivana.adamcova@newsandmedia.sk a my vás odmeníme peknou knihou. Ďakujeme, že tvoríte s nami obsah.