Na tanec si príliš TUČNÁ, hovorili jej. Ona im dokázala, že aj ženy s nadváhou sa vedia HÝBAŤ!

Už odmalička milovala Charity Holloway tanec celým srdcom. Lenže počas dospievania jej bolo prízvukované, že je príliš tučná, aby mohla tancovať. Pre tietp reči sa svojho sna takmer vzdala. Našťastie to však osud chcel inak a Charity je dnes hrdou zakladateľkou a choreografkou tanečnej skupiny 4 Thirty-Two. Ide o tanečnú skupinu zloženú z plus-size tanečníc v americkom meste Charlotte. Charity pre Barcroft TV povedala: „Nie je to len o tom, že som založila tanečnú skupinu. Je to určitým spôsobom aj liečba pre mňa. Pomohlo mi to stať sa lepším človekom, pozerať sa na život inak, vyjsť z temného mraku, čiernej diery depresie a pocitov, že nie som dosť dobrá.“ Charity vďaka tanečnej skupine zamenila hlavne snahu byť štíhlejšou za snahu stať sa v prvom rade zdravšou. To jej dalo celkom nové nastavenie mysle a začala sa cítiť dobre po psychickej stránke, čo je najdôležitejšie.

Uvedomila si, že hmotnosť ani naša veľkosť nevypovedá nič o našej kráse a nemalo byť to vplývať na to, ako sa cítime vo vlastnej koži alebo ako žijeme náš život. Názov skupiny 4 Thirty-Two má symbolický význam – názov je inšpirovaný podobenstvom o horčičnom semienku, o ktorom sa píše v Marekovom evanjeliu, v kapitole štyri, verš 32. Horčičné semienko je veľmi malé, no keď sa zasadí, vyrastie v mohutný horčičný strom.  

Charity vysvetľuje: „Čokoľvek v živote chcete, niekedy to môže vyzerať strašidelne a vy máte strach to urobiť, ale ak najskôr začnete zasadením malého semienka a máte vieru, že ono porastie, a budete ho polievať a starať sa oň – potom začne rásť a toto sa mi stalo so skupinou 4 Thirty-Two.“

Táto mladá žena bola vždy objemnejšia, no nezastavilo ju to v ceste za svojím cieľom, hovorí: „Ako dieťa som vždy bola z tých ťažších detí. Mala som vždy boky, brucho a vedela som veľmi skoro, že nikdy nebudem tým typickým štíhlym dievčaťom.“ Tanec bol však súčasťou života Charity odmalička sprevádzal ju celým jej životom.

Na strednej škole vstúpila do pochodovej kapely, ako tanečnica. Spočiatku nebola hmotnosť Charity prekážkou, no neskôr sa dievčatá rozdelili do dvoch tímov, pričom tanečnice dostali viac odhaľujúce oblečenie. Mladá žena si vypočula ortieľ – ak chce byť medzi tanečnicami, musí sa zmestiť do nového kostýmu. Tým bola odsúdená stať sa len vlajkonosičkou. Namiesto toho, aby sa Charity po tejto skúsenosti vzdala, rozhodla sa nájsť si inú formu sebarealizácie a prihlásila sa k roztlieskavačkám. Vedela, že to bude kvôli jej veľkosti výzva, no riskla to.

Keďže kostým roztlieskavačiek jej bol primalý, škola jej prekvapivo vyšla v ústrety a dala jej k dispozícii dva kostýmy, z ktorých si Charity nechala ušiť u krajčírky jeden väčší pre seba. Rola roztlieskavačky sa jej veľmi páčila, no boli aj ťažké chvíle, kedy sa trápila kvôli svojej hmotnosti. Charity hovorí: „Dievčatá boli úžasné, ale určitá časť zo mňa sa stále cítila ako outsider, pretože som bola jediná roztlieskavačka s takou nadváhou v tíme a vnútorne sa vo mne tieto pocity hromadili.“

Charity veľmi negatívne ovplyvnili necitlivé poznámky na jej hmotnosť, ktoré počúvala už odmalička. Cítila, že nezapadá do predstavy tohto sveta a spoločnosti o dokonalej štíhlosti a kráse. Skúšala rôzne diéty a pilulky na chudnutie i hladovky, no nič nefungovalo. Ako sama hovorí, nakoniec prišla do fázy, kedy sa rozhodla prestať sústrediť na chudnutie a začala sa zameriavať na to, aby sa stala zdravšou. Telesne i psychicky. Napokon sa naučila prijať svoje telo, začala mať rada svoje krivky a jej plná postava sa stala pre ňu pozitívnou. Charity zdôrazňuje, že propagovanie „plus-size“ nie je to isté ako propagovanie obezity. A že starostlivosť o naše mentálne zdravie je rovnako dôležitá ako starostlivosť o to fyzické.