Táto britská spisovateľka mení ženám ŽIVOTY: WAU, má OBDIVUHODNÉ záľuby: AHA, čo zbiera… JÉÉJ!

Erica vytvára silné, ale zároveň citlivé a láskyplné ženské postavy. Nezapiera, že mnohé z nich sú také, akými by si želala byť aj ona. „Elfrida z knihy Záhrada tajomstiev je nesporne mojím alter egom, lebo by som sama chcela byť taká rozhľadená, sebavedomá a asertívna. Tiež by som chcela byť rovnako krásna ako ona, keď bola mladá,“ prezrádza autorka a dodáva, že čitateľky jej často hovoria, že sa v jej postavách vidia, alebo že ich prečítanie niektorej z jej kníh inšpirovalo zmeniť svoj život. „Nemyslím si, že autor môže dostať krajší kompliment, ako keď mu čitateľ povie, že v ňom príbeh postavy tak hlboko zarezonoval, že našiel odvahu urobiť taký zásadný krok.“

Domčeky pre bábiky

Keď Erica James práve nepíše, je pre ňu absolútne nevyhnutné venovať sa iným aktivitám, pretože ako sama vraví, jej poskytujú priestor, v ktorom môže naplno rozvinúť svoje prirodzené sklony k tvorivosti. Zároveň je to pre ňu neoceniteľný čas na premýšľanie, keď sa jej môže v hlave zrodiť nápad týkajúci sa knihy, na ktorej práve pracuje. K jednej z jej záľub patria domčeky pre bábiky, ktoré sa jej páčili už od detstva. „Keď som počas kovidovej krízy oslavovala 60. narodeniny, začala som pracovať na jednom, ktorý som pôvodne kúpila na hranie vnúčatám. Ale keďže bývajú v Amerike, napadlo mi, že sa s ním vyhrám sama a strávila som pri jeho dekorovaní a zariaďovaní veľa šťastných hodín. Teraz mám už štyri domčeky plus jeden, ktorý je pre moju vnučku,“ vraví s úsmevom.

Začala chorobne pliesť

Okrem záľuby v domčekoch baví Ericu háčkovanie. „Naučila som sa to až posledné roky a väčšinou vďaka sledovaniu online návodov. Zato pliesť som sa naučila ešte ako dieťa a priviedol ma k nemu môj otec, ktorý mi však ukázal iba základy. Keď som ako 18-ročná bývala v Oxforde, naučila ma moja domáca pliesť poriadne. Keď som si tieto základné zručnosti osvojila, začala som pliesť priam chorobne, najmä pri deťoch, a dokonca som svetre začala aj predávať! Bola som neskutočne šťastná, keď jeden z mojich výtvorov vyhral minulý rok prvú cenu na naše dedinskej výstave,“ hovorí.

Posadnutá záhradami

Okrem toho je vášnivou záhradkárkou a do niekoľkých svojich kníh zakomponovala nádherné záhrady. Vždy sa v nich objaví opis aspoň jednej, ale ako hovorí, snaží sa pri tom krotiť, lebo nie každý je záhradkárčením posadnutý tak ako ona. „Ak strávim celý deň kopaním, zastrihávaním, sadením a kosením trávy v záhrade, vždy sa už iba dopotácam domov, odplazím sa hore po schodoch a napustím si horúcu vaňu, aby si moje vyčerpané telo trochu oddýchlo. Ale potom, keď sa pozriem do záhrady na to, čo som dokázala, potľapkám sa po chrbte,“ prezrádza i to, že jej záujem o záhradkárčenie sa zvýšil až po štyridsiatke, keď si kúpila dom so záhradou. „Bola ako nepomaľované plátno a prebúdzala vo mne túžbu vykresať z nej niečo zaujímavé.“ Pomohla si aj záhradnou architektkou. „Veľa som sa od nej počas toho procesu naučila a dodnes využívam jej vedomosti o štruktúre a kombinovaní rastlín. Odvtedy som sa už dvakrát sťahovala, takže som mala to potešenie pracovať na dvoch ďalších záhradách.“

Ruže a hortenzie

Inšpiráciou pre jej knihu Záhrada tajomstiev bol sčasti život ženy menom Norah Lindsayová, ktorá bola preslávenou „rastlinkárkou“ a záhradnou návrhárkou medzi prvou a druhou svetovou vojnou. „Bola prekrásna, patrila medzi smotánku a po rozvode sa rozhodla živiť navrhovaním záhrad pre bohatých a slávnych ľudí, dokonca členov kráľovských rodín. Jej príbeh ma tak zaujal, že som vytvorila príbeh Elfridy, Bess a Domu na stračej nôžke. Keď som písala o záhrade, ktorú Elfrida vytvorila, predstavovala som si tú v meste Shropshire (záhrada Wollerton Old Hall), ktorá je moja najobľúbenejšia záhrada v celom Anglicku. Veľa rastlín, ktoré má Elfrida rada, sú tie, pre ktoré mám slabosť. Ide o ruže a hortenzie,“ vraví.

Nebojí sa zmeny

Hlavné hrdinky Záhrady tajomstiev sú tri rozdielne ženy, no niečo majú aj spoločné. „Hoci je Elfrida dosť drsná a Bess jemnejšia, obe majú veľkú vnútornú silu, vďaka ktorej sa vyrovnali so všetkými bolesťami a tragédiami. Ako sa príbeh rozvíja, Libby začína nachádzať vnútornú silu a to jej umožňuje pozerať sa do budúcnosti a hodiť minulosť za hlavu.“ Podľa autorky nám strach zo zmeny bráni nájsť odvahu a rozšíriť si obzory alebo plniť si sny. „Som veľkou fanúšičkou zmien, ale len vtedy, keď ich mám pod kontrolou. Napríklad milujem sťahovanie a považujem ho za príležitosť zbaviť sa starého a prijať nové. Každé sťahovanie je pre mňa dobrodružnou cestou do neznáma.“

Vyriešte si minulosť

Verí, že minulosť má veľký vplyv na našu prítomnosť a budúcnosť. „Všetky spomienky, zážitky a emócie si nesieme so sebou, formujú naše vnímanie a ovplyvňujú rozhodnutia. Nevyriešené problémy z minulosti na nás môžu ťažko doliehať a brániť nám nájsť šťastie v prítomnosti. Verím však aj v silu uzdravenia, odpustenia a rastu. Konfrontáciou a riešením našej minulosti sa môžeme oslobodiť od jej záťaže a otvoriť sa väčšej radosti a naplneniu v prítomnosti. O to sa napokon snažia aj hlavné hrdinky mojich románov,“ vraví na záver.