Ťažko chorý Vladko: Jedinú radosť má z knižiek, ani tie nevidí

Marta Benešová (31) z Nitry spolu s manželom, hoci sú ešte mladí, už vedia o živote svoje. Sú rodičmi päťročného Vladka, na ktorého sa veľmi tešili. Netušili však, čo všetko im rodičovstvo prinesie... „Tehotenstvo prebehlo dobre, rovnako i prvých niekoľko mesiacov života nášho chlapčeka,“ spomína pani Marta. Zlomovým sa v živote mladej rodiny stal siedmy mesiac. Na hlavičke sa mu predčasne uzavrela fontanela. Lekárka ich preto poslala na neurológiu. „Tam sa nás spýtali, kde sme boli doteraz,“ hovorí mladá mamina, ktorá si dovtedy na Vladkovi nič nevšimla. „Na rad prišli rôzne vyšetrenia, a tak sa zistilo, že má vrodenú vývinovú chybu mozgu. Že nemá vyvinutý očný nerv. Preto ani nevieme, čo vlastne Vladko vidí.“ Pani Marta o jeho zraku podozrenie nemala, pretože sa na ňu ako malé bábätko pozeral celkom prirodzene, rozoznával svetlo i tmu. „Keď bol už väčší, začalo to byť zrejmejšie, pretože nechytal hračky.“ U Vladka sa mnohými zdĺhavými aj bolesti vými vyšetreniami potvrdilo niekoľko závažných diagnóz.

Hoci má Vladko už päť rokov, na jeho stave sa takmer nič nezmenilo. Sám nesedí ani nerozpráva a mladá mamina, ktorá musela opustiť zamestnanie učiteľky, rozhodne stojí nohami pevne na zemi. A stála i vtedy, keď mesto zrušilo špeciálnu triedu materskej školy, kde mohol aspoň na chvíľočku zmeniť prostredie. Trpezlivo a s láskou sa stará o človiečika, ktorý okrem všetkých strastí, ktoré mu nadelila príroda, má menšiu hlávku, za ktorú je zodpovedná mikrocephalia. Trpí aj na reflux, čo si vyžaduje len mixovanú stravu. Nehovoriac o tom, že epilepsia prichádzajúca nástojčivo a s plnou silou často bezohľadne vysiľuje nevládne telo dieťaťa. „Vždy je po záchvatoch vyčerpaný a ak sa nazdávate, že všetko dospí a naberie silu, mýlite sa. Vladko spáva za dvadsaťštyri hodín najviac tak tri až štyri hodiny, takže si veľmi neoddýchnem ani ja,“ hovorí s láskou v hlase. Ak k tomu pripočítame, že jej manžel pracuje dvanástky na zmeny v zamestnaní, ktoré si vyžaduje plnú pozornosť i fyzické nasadenie, cítime skutočnú pokoru pred dvojicou mladých ľudí, ktorých osud napriek všetkým útrapám neobral o lásku k milovanému dieťaťu, ani k sebe samým.

Benešovci z drobných úspor navštívili rehabilitačné centrá, skúsili aj hippoterapiu. Snažili sa nájsť niečo, nejaký spôsob, najlepšie nevyhnutný zázrak. Ten sa však nedostavil. Mozog malého chlapčeka, ktorý sa dostatočne nevyvinul, i tak svojím vlastným spôsobom vníma najbližšie okolie. Preto je dôležité, aby sa správnou starostlivosťou a pravidelným cvičením rozvíjali všetky dostupné možnosti malého drobčeka. „Vladko nevie udržať rovnováhu, nespolupracuje mu pravá a ľavá mozgová hemisféra. Hoci nemá žiadne dioptrie, nikto nevie, ako vlastne spolupracuje mozog s očami. I tak sa neustále snažíme cvičeniami očí, ale i tela o to, aby sa jeho stav zlepšoval. I keď to ide málinko dopredu, je vnímavejší, ako bol,“ pridáva sa obetavý tatko.

Pravidelne mu ich číta mamina. „Neviem síce, čo v knižke vidí, ale je zrejmé, že ma vníma,“ dodáva pani Marta, hoci tuší, že konkrétny dej rozprávky Vladko nechápe. Ale na tom až tak nezáleží. Dôležitá je práve tá chvíľa a to, že sa v náručí nielen svojej mamy, ale i otca a tých najbližších, ktorí sa snažia pomáhať, cíti dobre. Chránia ho. Vytvárajú mu krásny domov plný nehy a porozumenia.