V tehotenstve po nej manžel prestal túžiť: Po pôrode zistila, že ju podvádza s... To hádam nie!

Keď ma prijali do nového zamestnania, netušila som, že tam stretnem svojho budúceho manžela. Robila som Petrovi asistentku. Áno, priznávam, bol ženatý, mal dve deti a na firemnej oslave svojich 48. narodenín ma pozval do tanca a porozprával mi, aký je v manželstve nešťastný. Vraj so ženou čakajú už len na to, kedy deti odídu na univerzitu a budú sa môcť bez výčitiek rozviesť. Zrejme si poviete, trápne reči, a tá chudera mu uverila! Áno, možno som bola naivná, ale od samého začiatku šialene zamilovaná.

V tú noc sme skončili v mojej posteli. Mala som 25 rokov, za sebou zopár krátkodobých vzťahov s rovesníkmi, ktoré ma nikam neposunuli. Zrazu sa ma dotýkal oveľa starší chlap, neskutočne príťažlivý a voňavý, ktorý presne vedel, čo robiť... Bolo to intenzívne, hlučné, vášnivé a nezabudnuteľné. Nevedeli sme sa od seba odtrhnúť. V jeho náručí som dokázala byť tou ženou, akou som sa vždy chcela stať. Mala som pocit, že som našla svoj domov.

Peter mi vyznával lásku, posielal kvety, písal zaľúbené esemesky. Naďalej som pracovala ako jeho asistentka, takže sme mohli byť často spolu. Sľuboval mi, že sa rozvedie a po dvoch rokoch to naozaj urobil! Nemohla som byť šťastnejšia. Hneď, ako podpísal rozvodové papiere, požiadal ma o ruku. V tom čase som už bola tehotná. Neplánovali sme žiadnu okázalú svadbu, vzali sme sa na úrade za prítomnosti pár blízkych priateľov.

Od detstva som túžila po bohatej hostine, tortových šatách a tanca až do rána. Peter sa však v manželstve sklamal a ja som bola rada, že sa vôbec dal ešte raz nahovoriť... Nesťažovala som sa a napriek inému scenáru, než aký som si vysnívala, sa mi darilo zostať v pohode a vychutnávať si svoju novú životnú úlohu manželky a budúcej matky. Zdalo sa, že nášmu šťastiu nič nebráni.

Lenže tehotenstvo neprebiehalo tak, ako som očakávala. Prvé tri mesiace ma trápili silné nevoľnosti, nedokázala som chodiť do práce, tak som zostala doma a šetrila sa. Stratila som kontakt s kolegami, pracovnými návykmi, a čo bolo najhoršie, aj s Petrom. Bol to workoholik a vracal sa domov neskoro, kedy som už väčšinou zaspávala. Náš spoločný život sa scvrkol na víkendy, kedy sme si niečo navarili a sedeli pred telkou. Mala som viacero zdravotných problémov, lekár mi prikázal oddychovať a obmedziť pohyb.

Nevoľnosti postupne prestali a mne začalo chutiť. A tak som utešene priberala a priberala... Možno som do seba tlačila tú čokoládu aj preto, lebo som bola smutná a nespokojná. Peter mi prestal prejavovať lásku, už sa ma takmer nedotýkal a ani som si nepamätala, kedy sme mali naposledy sex. Vraj nechcel ublížiť bábätku - typická mužská výhovorka. Koľko nocí som preplakala!

Išla som rodiť úplne zdeptaná, smutná a vystrašená. Peter odmietol byť pri pôrode, vraj to nie je nič pre neho, nebol ani pri narodení dvoch starších detí a nemieni to meniť. Prispôsobila som sa. Keď som pocítila prvé kontrakcie, odviezol ma do nemocnice a podával mi kufor so slovami: "Držím ti palce." Myslím, že na úvodnom vyšetrení som sa triasla od plaču a lekár si myslel, že sa bojím pôrodu. Áno, aj. Ale sužoval ma najmä strach, že ma už manžel nemiluje. V hĺbke svojej ženskej duše som vedela, že mám pravdu...

S mojou mamou sme si nikdy neboli blízke. Peter sa jej od začiatku nepáčil a nezabúdala mi pripomínať, že je to "starý rozvedený chlap, ktorý ti urobil decko a čoskoro ťa opustí". Keď ma prišla navštíviť do pôrodnice, myslela som si, že aspoň tentoraz prejaví trochu citu. Ako som sa mýlila! Ukázala som jej dcérku cez sklo a vyšla som na chodbu, aby som jej povedala, s čím práve zápasím, ako ma bolia bradavky a aké je to dojčenie ťažké. Lenže ona si ma posadila na tvrdú plastovú stoličku, chytila ma za ruky a zašepkala tie strašné slová: "Hana, musím ti povedať, čo ten tvoj muž vystrája. Neviem, či si taká slepá alebo čo, ale už niekoľko týždňov ťa podvádza!" Zdvihla som obočie a v tej chvíli vo mne všetko zamrzlo.

Tušila som, že za tým bude iná žena, ale počuť to nahlas a ešte k tomu od vlastnej matky, tak to bola silná káva. Všade okolo nás sa k sebe tisli zamilované dvojice, manželia prišli podporiť svoje ubolené ženy, objímali ich a dodávali im odvahu, aby tých pár zvyšných dní v pôrodnici ešte vydržali. A potom sa vrátia domov, do teplého hniezdočka aj s roztomilým bábätkom, k milovanému mužovi... Kam sa vrátim ja? Bože, do akej situácie som sa to dostala? "Opäť sa stretáva s bývalou manželkou," počula som mamu, ktorá si ďalej mlela svoje.

"Dokonca ju vodí do vášho bytu! Videl ich aj tvoj otec, keď tam včera išiel pre tvoje papuče. Hana, musíš prísť bývať k nám a čím skôr sa rozviesť, nedovolím, aby ťa celé sídlisko ohováralo. Ach, prečo si si urobila decko s takým mužom? Ja som ti vravela, že sa to dobre neskončí!" V tej chvíli som ju prestala počúvať. Peter ma už nemiluje, on ma podvádza. A práve s ňou! So ženou, s ktorou si už roky nerozumel, s ktorou sa rozviedol a vzal si mňa, MŇA, svoju LÁSENKU, tak ma od začiatku prezýval...

Nuž, pri výbere životného partnera som sa veľmi zmýlila. Moja malá Hanička vyrastá bez otca. Bývam u rodičov, pretĺkam sa, ako sa len dá, striedam jednu brigádu za druhou, aby som nás nejako uživila. Peter sa o malú príliš nezaujíma. Rozviedli sme sa a vrátil sa k svojej ex. Trpím depresiami a neviem, či sa z tohto sklamania niekedy dostanem. Žijem len pre svoju dcérku...

Hana