Gabika vraví, že by jej nikdy nenapadlo, že ju niečo také postretne. I keď, ako sa hovorí, nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch. „Tehotenstvo s dcérkou bolo bezproblémové, všetky testy vyšli v poriadku, narodila sa prirodzene ako zdravé dieťatko,“ spomína Gabika. Jedného dňa Marínku nevedeli upokojiť, tak s ňou išli na pohotovosť. „Malá dostala otravu krvi . Uviedli ju do umelého spánku, diagnostikovali jej veľmi silný zápal mozgových blán.“ Marínkina mama vraví, že všetkým vŕtalo v hlave, kde a ako sa mohla nakaziť. Uzavrelo sa to ako náhoda.

Zažili to opäť

Lenže o dva a pol roka sa scenár zopakoval pri Gabikinom druhom dieťati. Vilkovi však zápal sadol len na príušnú žľazu a neprešiel do zápalu mozgových blán ako jeho sestričke. „Keď nás lekári uvideli, nečakali a nasadili hneď liečbu. Vilko sa profiluje ako zdravé dieťa a vyšiel z toho bez následkov, na rozdiel od Marínky,“ vysvetľuje mama.

Marínkin príbeh

Keď bolo dievčatko v nemocnici, Gabika si všimla, že s ňou nevie nadviazať očný kontakt. No v tom útlom veku sa to nedá vyšetriť. Keď zápal odišiel, dieťatko malo päť mesiacov. „Chodili sme na kontrolné vyšetrenia k zrakovým terapeutom a tam vyšlo najavo, že má atrofované očné nervy.“ Obrátili sa na Centrum včasnej intervencie v Košiciach a tam im odporučili, čo majú robiť. „Veľa som hľadala aj na internete, až nakoniec sme s Marínkou vycestovali na vyšetrenia do Prahy.“

Nasadili jej liečbu

Okrem toho, že mala poškodený zrak, Marínka v piatich mesiacoch nedvíhala rúčky ani nôžky. „Má poškodenú hypofýzu, žľazu v mozgu zodpovednú za tvorbu niektorých hormónov. Nasadili jej hydrokortizol a začala naberať silu. Neskôr jej dali rastový hormón a neviete si predstaviť tie pokroky.“ Podľa Gabikiných slov sa v roku a pol začala Marínka zviechať. Aj vďaka terapii. „Chodili sme plávať. Robili brušáky vo vode a hoci pritom plakala, spevnila si bruško, trup, chrbátik a vďaka tomu začala štvornožkovať. A hipoterapia? Po tretej jazde na koni začala sama sedieť v kočiariku. Bolo to neuveriteľné.“

Môže za to fazuľka

Každé cvičenie má zmysel. Gabika vysvetľuje, že napríklad fyzioterapia ju naučí hrubý pohyb, ako sa zdvihnúť, ale senzorická stimulácia s arteterapeutkou jej dovoľuje uvedomiť si končatiny. „Na arteterapii jej začali obsypávať nohy a ruky fazuľkou. Keď počula zvuk fazule, načiahla sa za ňou a vtedy dala prvýkrát rúčky pred seba. Takže fazuľa môže za to, že začala používať ruky. Malá sedela v ryži, tarhoni, kukurici, vo všetkom možnom, začala kopať nožičkami, rozsypávať to okolo seba. To boli obrovské pokroky. Toto všetko, komplex cvičení plus medikamenty, môže za to, kde je dnes.“

Požiadala o pomoc

Starať sa o takéto dieťatko je nielen fyzicky a psychicky vyčerpávajúce, ale aj finančne náročné. „Poviete si, že urobíte všetko pre svoje dieťa. Potom prídete na to, že na to už nemáte peniaze.“ V čase, keď si Gabika lámala hlavu, kde vziať financie na liečbu, urobila rodina, priatelia a známi zbierku pre Marínku. „Bola som hrdá a nechcela som prosiť o pomoc. Okrem rodiny nikto nevedel, že máme problémy. Ale keď sa to dozvedeli, doslova sa na nás zrútila vlna podpory.

Ľudia mi písali, volali a finančne mi pomohli, aby sme mohli zastrešiť ďalšie rehabilitácie. Preto chcem všetkým takto odkázať, ak potrebujete hocakú pomoc, nebuďte hrdí, požiadajte o ňu. I ja som s tým mala problém, ale zistila som, že to je nutné.“ Ak aj vy chcete pomôcť, môžete prispieť dvoma percentami, ale aj prostredníctvom stránky www.ludialudom.sk/vyzvy/8656. Je tam presne napísané, koľko prostriedkov, na aké účely Marínka potrebuje.

Asistentka je potrebná

Keď Gabika otehotnela s Vilkom, prestávala zvládať Marínku. Jej muž chodí na štvormesačné pracovné turnusy do zahraničia, a tak boli odkázaní na pomoc. Rodičia platia Marínke asistentku, ktorá sa jej venuje, chodieva na terapie, na detské ihrisko, prechádzky, je jej spojkou s okolím, jej očami. „Pomáha Marínke s dorozumievaním sa. A je veľkou pomocou v jej napredovaní a nutnosťou pre dcérkine fungovanie v spoločnosti.“ Smutné je, že hoci ju potrebujú, financujú ju sami, pretože úrad im ju zamietol.

Kde berie energiu a silu

Keď sa Gabiky pýtam, odkiaľ berie silu všetko zvládať, odpovedá, že energiu jej dáva práve dcérka. „To, o čo sa snažím, je osveta, aby ľudia vedeli, že aj takéto ochorenia sú, aby nás ľudia prijali, rešpektovali inakosť, aby sme sa raz mohli zúčastňovať na spoločenských akciách. Ľudia sa mi často ozývajú, že keď sledujú jej pokroky, dáva im to silu tak ako mne.“

Korona im to sťažuje

Stále sa boria aj s novými problémami. „Na endokrinológii nám zrušili termín a ja neviem bez výsledkov krvi podať dávku hormónov. Takto nás zasiahla korona. Zhoršuje sa jej svalstvo, ale zlepšuje sa orientácia v dome a stabilita. Chodí popri stene ako ,spiderwoman‘,“ smeje sa Gabika, ktorá vo všetkom hľadá aj niečo dobré. „Izolácia nám nevadí, my sme izolovaní stále. Som vyrovnaná s tým, čo žijem. Ale keď mi niekto zavolá a opýta sa, ako sa mám, je to skvelé,“ uzatvára.

Diagnostika a tréning zraku

Marínka má centrálnu zrakovú poruchu. Kým v Amerike majú špecialistov neurooftalmológov, u nás sa toho chytili dievčatá z Ranej starostlivosti. Aj Gabika ich požiadala o vyšetrenie. Zistilo sa, že Marínka vidí do diaľky štyridsaťpäť centimetrov, lesklé, červené, nasvietené či svietiace predmety. Keď ich zbadá, otvorí oči, na chvíľku zastane, zbystrí pozornosť a začne natáčať hlavu, lebo potrebuje, aby bol predmet v pohybe. Tak ho jednoduchšie zacieli. Pozrieť si to môžete na www.facebook.com/kukadla. „Diagnostika mi dala to, že musím vydržať a dať dcérke priestor, a to je pre mňa ponaučenie. Byť trpezlivá. Marínka je schopná za 45 sekúnd niečo zbadať. Zdravé dieťa za ten čas „zdemoluje” jednu izbu. Ona iba niečo zbadá, teda je to o tom – vydržať.“